V noci potom STV 2 ponúkla dokument o tej istej udalosti, len roku 1997- a s inou hviezdou - Geraldine Chaplinovou.
Videli sme, ako Geraldine dorazila do Teplíc, vystúpila z auta, ako prijíma ovácie na malinkom festivale. Zasa sa vezie v aute, pri stolíku čosi podpisuje. A skrutkuje tabuľku, samozrejme. Okrem toho sa prechádzala po chodníku, pohadzovala dlhým šálom a snažila sa prostredníctvom tlmočníčky o konverzáciu s riaditeľom festivalu a zároveň autorom tohto filmu - Petrom Hledíkom - ktorý hovoril čosi ako „toto je kúpeľný park.“ K tomu znie clivá tanečná hudba a z filmového neba sa tíško uškŕňa jej otec, čo ju celý život len chválil. Tu by sa len previnilo usmial: „Dieťa moje, toto ti bolo načo?“
Markíza v nedeľu dopoludnia osviežila divákom dávnu domácu legendu seriálu Nemocnica na okraji mesta a tiež ich naladila na nové diely, ktoré po dvadsiatich šiestich rokoch práve vznikli. Deťom rodičia vysvetľujú, že to bývalo slávne ako Pohotovosť. Len málo socialistických produktov kúpili, ako Nemocnicu, západné televízie, ale Nemocnica bola výnimka, samé ľudské veci, žiadna ideológia. Po úvodnej hudbe navštívi ušľachtilého primára nehodný syn. Zvítajú sa, Ladislav Chudík mu chce povedať niečo milé. Vraví: „Vieš, čo sme preberali na poslednom straníckom výbore?“ Ale ako ľudsky mu to vraví!
Tínedžeri sú zatiaľ v rozpakoch, čo je to za čudo. Spomalený Hollywood? Zrýchlená Argentína? Za polhodinu zahrkoce nanajvýš jeden vozík s pacientom. Kde sú výkriky, zhon a stres? Kde je krv? Čudné časy to boli.
