Vláda sa ňou začala prvýkrát vážne zaoberať v roku 1994, keď bol ministrom dopravy Mikuláš Dzurinda. Uznesenie o začatí výstavby prijala až vláda Vladimíra Mečiara v roku 1996. Päť kilometrov dlhý tunel mal podľa vtedajších prepočtov stáť 3,2 miliardy korún.
Stavebné povolenie na výstavbu východnej časti tunela bolo vydané v marci 1997, o dva mesiace úrady povolili razenie aj od západu.
Prvé problémy so stavbou tunela sa objavili na prelome rokov 1998 a 1999, keď nastúpila prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Stavba nemala finančné zabezpečenie. Napriek tomu bola hlavná tunelová rúra prerazená v máji 1999. Ďalším ohrozením bol úpadok zhotoviteľských firiem Váhostav a Hydrostav a ich transformácia na iné spoločnosti. Hoci v tomto období už vláda peniaze dávala, k subdodávateľom sa nedostávali. Na stavbe sme našli zamestnancov, ktorí nedostali mzdu viac ako štyri mesiace.
Problémovo sa počas stavby správal aj dodávateľ technológií ZPA Křižík, ktorý sa nedohodol so švajčiarskymi spoločníkmi. Křižíku Dzurinda niekoľkokrát verejne vyčítal, že nevie skoordinovať ukladanie technológií s prácou stavbárov.
Otvorenie tunela však najviac spomalilo zaistenie bezpečnosti. Po sérii požiarov v európskych tuneloch sa sprísňovali podmienky a Branisko za pochodu dostávalo novú projektovú i realizačnú podobu. Tunel sa stal jedným z najbezpečnejších v Európe, spĺňa všetky normy.
Budovanie tunela sa od začiatku spája s podozreniami o tunelovaní stavby. Vlani v októbri zverejnila Slovenská správa ciest informáciu o neoprávnenom vyplatení 24 miliónov korún na výplatách a odstupnom. Generálna prokuratúra rieši neoprávnené vyplatenie ďalších 200 miliónov.
Premiér včera vyhlásil, že vláda nedlhuje nikomu ani korunu. Pokiaľ peniaze neoprávnene použil niektorý zo subdodávateľov, je na štátnych orgánoch, aby na tom pracovali a zneužitie odhalili, tvrdí. (div)
