Americký rockový hrdina Bruce Springsteen sa v polovici týždňa predstavil na viedenskom Happel Stadione rakúskemu publiku. Vidieť tohto speváka a skladateľa naživo je obrovský zážitok, už len preto, že jeho sprievodnú skupinu E Street Band rockoví kritici považujú za jednu z najlepších živých skupín planéty. Jeho vystúpenia sú beznádejne vypredané, päťdesiatpäťtisíc lístkov na minuloročný barcelonský koncert zmizlo za tridsaťdva hodín. Aj Európa miluje Springsteena za čistokrvný rock, folkové baladické príbehy, melodickú jednoduchosť a krásu, ktorá sála z jeho pesničiek. Najznámejšou je pieseň Born In The USA, o ktorej si mnohí myslia, že je oslavou Ameriky. V skutočnosti je jej obžalobou. Springsteen vždy spieval o obyčajných ľuďoch, outsideroch, nezamestnanosti a následkoch Vietnamu. Pred rokom vydal cenený album The Rising, na ktorom vyrozprával príbehy ľudí, ktorých nejako poznačil teroristický útok z 11. septembra. Má však aj odporcov. ,,Robí štyriapolhodinové programy. Hotové utrpenie. Nenávidí svojich poslucháčov?“ uvažoval o ňom John Lydon, bývalý člen punkových Sex Pistols.
„Kým sa ma ľudia neprestanú pýtať, hej, Lionel, s čím prídeš teraz? - dovtedy budem hrať a skladať nové pesničky,“ hovorí spevák Lionel Richie, „vkus ľudí je nevyspytateľný. Keď som v najsilnejšom období disca prišiel s waltzovou piesňou Three Times a Lady, manažéri kuvikali, že si zničím kariéru. A vidíte, ešte 200 rokov ju budú hrať na každej druhej svadbe. S nedôverou sa pozeralo aj na netradičné premostenie v romantickej piesni Say You, Say Me,“ uvažuje. Uplynulých deväť rokov nemal žiadny veľký hit, s posledným - výberovým – albumom The Definitive Collection si zaspomínal na staré dobré časy. Album je mimoriadne predávaný, Lionel sa mohol teda spokojne prizerať, ako na hollywoodskom chodníku slávy pribudla aj jeho hviezda.
Francúzsky režisér Luc Besson sa podujal podporiť mladých tvorcov dokumentárnych filmov. So svojou produkčnou spoločnosťou EuropaCorp. vytvoril program dlhý hodinu a 25 minút. V ňom zoradil desať krátkych dokumentov, ktoré by sa inak do kín sotva dostali. Nazval ho 01. „Bol by som rád, keby sa dokumentárnym filmom prisúdila rovnaká dôležitosť ako hraným,“ hovorí Besson. So spolupracovníkmi si prezrel 600 filmov z celého sveta. „Kritériom bolo, aby nás film chytil za srdce.“ Experiment by mal pokračovať aj o rok, programom 02. A nie je vylúčené, že sa objaví aj 00, ktorý by obsahoval staré dokumentárne prvotiny dnes už úspešných režisérov.
Desať rokov spolu úspešné hudobné duo Paul Simon (vpravo) a Art Garfunkel nevystupovalo. Paul, na sólovej dráhe úspešnejší ako Art, ešte donedávna vyhlasoval, že si už nemajú čo povedať. Vo februári však spolu spievali na odovzdávaní cien Grammy a teraz americký hudobný časopis Billboard prináša špekulácie, že chystajú spoločné turné. V Spojených štátoch by sa vraj mohlo začať už na jeseň. Článok rýchlo vyvolal pozitívne reakcie fanúšikov. Väčšina je presvedčená, že ich staré hity určite oslovia aj mladšie generácie. Zatiaľ je však comeback v rovine zbožného želania. Simon i Garfunkel mlčia, ozvali sa len ich hovorcovia. Paulov hovorí o novom sólo albume, Artov o sólovom turné.
Americká speváčka Ashanti sa v utorok na treťom výročnom odovzdávaní cien BET (Black Entertainment Television) Awards v Hollywoode predviedla s piesňou Rock Wit U. Ceny v tejto show udeľujú spevákom, hercom a športovcom tmavej pleti. Pri pohľade na čokoládovú Ashanti v snehobielej pavučinke šiat nikto nezapochyboval o oprávnenosti titulu, ktorý jej nedávno udelil ženský časopis Self. Podľa jeho ankety má 22-ročná Ashanti najlepšie telo medzi mladými umelcami. Ashanti sa však aj dobre počúva. Nečudo, že sa v Los Angeles stala objavom roka American Music Awards ako soulová a rhytmandbluesová speváčka, ktorá prekročila hranice do popu. Tak sa len môžeme tešiť, že po strednej škole odmietla ponuky atletických klubov na univerzite a rozhodla sa pre hudbu.
Po premiére filmu Fanfán Tulipán s Gérardom Philipom v roku 1952 nemohla herečka Gina Lollobrigida vyjsť na ulicu. Okolo nej sa začalo šialenstvo. Desať rokov už v podstate nenakrúcala, ale svojimi postavami sa inšpiruje stále – najmä pri maľovaní a fotografovaní. Z Esmeraldy, ktorú kedysi zosobnila vo filme Zvonár z Notre Dame, vytvorila sochu. Spolu s ďalšími štyridsiatimi ju teraz vystavuje v Moskve, meste, kde v januári prevzala Zlatého orla, cenu ruskej národnej filmovej akadémie. 75-ročná Gina zrejme ešte nezabudla, že kedysi absolvovala umeleckú školu. Na jej pamäť a šikovnosť sú zvedaví aj v Paríži a Benátkach, preto výstava poputuje aj tam.
