V lete je okrem závlahy dôležité najmä primerané použitie dusíkatých hnojív a pletie burín.
FOTO - ARCHÍV
Aké typy pôd prevažujú v záhradkách na Slovensku?
„Prevažne menej úrodné a stredne úrodné. Súvisí to s tým, že v minulosti sa záhradkárom prideľovali parcely, ktoré sa nedali bežne obhospodarovať. Väčšina z nich leží na svahoch, je kamenistá, prípadne ich tvoria malé plochy.“
Dá sa všeobecne zhodnotiť stav týchto pôd?
„Stav pôdy závisí najmä od starostlivosti používateľa. Záhradkár, ktorý pravidelne pôdu ošetruje, používa okrem priemyselných i organické hnojivá, komposty a podobne, dosiahne určite výsledky. Aj pri jej nižšej pedologickej hodnote môže byť takáto pôda cennejšia a úrodnejšia, ako pôda s vysokou bonitou, ktorá je zanedbaná. Inými slovami, neexistuje dobrá a zlá pôda, ale len dobrý a zlý hospodár.“
Na čo treba dbať pri starostlivosti o pôdu v letnom období?
„V letných mesiacoch najmä v zeleninových záhradkách treba použiť dusíkaté hnojivá na povzbudenie rastu zeleniny a sústavne likvidovať burinu. Po dažďoch, ktoré sa objavujú asi v týždňových až dvojtýždňových intervaloch, musíme pôdu plytko prekyprovať, zbavovať buriny, pretrhávať zeleninu a podobne. Nesmieme dopustiť, aby pôda na povrchu uľahla a zostala tuhá. Vtedy hrozí zvýšený výpar vody.“
Spomenuli ste kyprenie. Častou otázkou záhradkárov je, či pôdu na jeseň rýľovať, alebo radšej nie.
„Táto otázka je veľmi dôležitá, lebo súvisí s rastom a vývojom rastlín prakticky počas celej vegetačnej sezóny. V praxi platí zásada: na jar kopať iba vtedy, keď ide o ľahkú alebo silne štrkovitú pôdu, ktorá nemá stabilnú štruktúru. Stredne ťažké a ťažké pôdy zásadne kopeme na jeseň. Na sto percent tu platí zásada profesora A. Frideckého: jarná orba - nutné zlo. Najväčšou nevýhodou je silný vlahový stres a tvorba ťažko spracovateľných hrúd, ako aj zvýšené nároky na závlahu. Do takejto pôdy vôbec nemôžeme siať drobné semená, nevzídu. Šťastnou náhodou môže byť počasie s nadnormálnymi zrážkami, ktoré kompenzujú vlahový stres.“
Odporúčate zeleninové, jahodové a kvetinové záhony nastielať, napríklad pokosenou trávou?
„Vhodne volená nástielka môže byť dobrým riešením, lebo má viaceré praktické výhody. Po daždi zostávajú napríklad jahody čisté. Nástielka pôsobí na pôdu ako mulč, čiže znižuje výpar a umožňuje voľný prístup vzduchu do pôdy. Je výhodné, keď je nástielka dostatočne rozdrobená (porezaná tráva, seno, slama), musí tvoriť súvislú vrstvu. Treba tiež zabrániť tomu, aby ju vietor odfúkol, ináč prestáva byť funkčná.“
Odborníci zdôrazňujú potrebu rozborov vzoriek pôdy. Kedy sú aktuálne?
„Rozbory pôd sa robia v jeseni, napríklad v októbri. Za poplatok ich robí napríklad Ústredný skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a vo svojich pobočkách. V menšom rozsahu robíme pôdne rozbory aj vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôd. Záhradkár si na základe výsledkov analýzy vzorky, ako aj podľa nárokov rastlín na živiny a termínu aplikácie hnojív, môže urobiť plán osevu na budúci rok. Na začiatku vegetácie sa uplatňujú predovšetkým viaczložkové hnojivá, napríklad Cererit, NPK a iné. Neskôr uprednostňujeme najmä dusíkaté hnojivá, ktoré posilňujú rast plodín, zvyšujú množstvo a kvalitu úrody.“
Čo možno analýzou pôdy zistiť?
„Najmä obsah humusu a makroživín. Mikroprvky bývajú v hlinitej a ílovitohlinitej pôde zvyčajne dostatočne zastúpené. Musíme však pamätať, že niektoré plodiny majú špeciálne nároky na mikroprvky a vtedy pridávame mikroprvky do ochranných postrekov rastlín. Často však chýbajú v ľahších piesočnatých alebo hlinitopiesočnatých pôdach. Makroživiny zväčša treba dodávať do väčšiny pôd hnojením.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
