KOŠICE - Prokuratúra tým, že nezabezpečila účinné vyšetrenie zlého zaobchádzania s prievidzským recidivistom Júliusom Ševčíkom zo strany polície, porušila jeho základné práva - práva na súdnu a inú ochranu, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a tiež absolútneho práva na zákaz mučenia. Skonštatoval to včera senát Ústavného súdu. Súd mu však nepriznal finančné zadosťučinenie, pretože návrh bol podaný ešte ako podnet a jeho právny zástupca ani po vzniku možnosti priznať náhradu ju pre svojho klienta nežiadal.
Ševčík si v súčasnosti odpykáva v leopoldovskej väznici v tretej nápravnovýchovnej skupine 14-ročný trest za ozbrojenú lúpež výplat handlovských baníkov. So spolupáchateľmi 15. decembra 1998 ozbrojení pištoľami, samopalom a ručným granátom prepadli auto prevážajúce výplaty a keď policajtov sprievodného vozidla odzbrojili, na ich aute si odviezli vyše šesť miliónov korún. Ševčíka zadržali policajti ešte v ten istý deň a za použitia násilia ho donútili ukázať skrýšu. Pri výsluchoch policajti Ševčíka bili a utrpel viaceré zranenia vrátane akútneho zlyhania obličiek.
Polícia jeho sťažnosť pre ublíženie na zdraví uložila a okresná i krajská prokuratúra následne jeho sťažnosť zamietli. S postupom sa stotožnila aj generálna prokuratúra. Hoci ďalšiu sťažnosť manželky poškodeného prokuratúra prijala a preverovala, vec následne uložili a zamietli. V januári 2002 bolo opätovne začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi, ktoré dosiaľ nie je ukončené.
Podľa ústvaného práva „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu“. Jeho obsah je totožný s Európskym dohovorom o ľudských právach. Dohovor za všetkých okolností zakazuje mučenie, trestanie alebo akékoľvek zaobchádzanie znevažujúce ľudskú dôstojnosť. Európska komisia pre ľudské práva definovala pojem mučenie ako neľudské zaobchádzanie, ktorého cieľom je získať informácie alebo priznanie. Súd pripomenul, že z tohto práva nie je prípustná žiadna výnimka, ani v prípade ohrozenia štátnej existencie.
Ústavný súd konštatoval, že postup prokuratúry reálne nesmeroval k odhaleniu páchateľov trestného činu a ich postaveniu pred súd. „Tolerovali zdĺhavé viacročné konanie vyšetrovateľov, čo svedčí, že sa ani len nepokúsili zabezpečiť listinné dôkazy a informácie potrebné na zistenie páchateľov.“ (tasr)
