Mladí obyvatelia východnej Európy čoraz častejšie upúšťajú od svadieb, v niektorých krajinách je vstup do manželstva zriedkavejší ako v Európskej únii. Mladí uprednostňujú slobodu, sú presvedčení, že k šťastiu nepotrebujú vzťah, stačí, ak sú spokojní sami so sebou. Sociológovia hovoria, že pád komunizmu rozvrátil hodnotový rebríček platný do konca 80. rokov. Výsledkom je aj výrazný pokles uzatváraných manželstiev. Napríklad v Maďarsku je dnes miera sobášov medzi najnižšími na svete – ročný priemer – 4,3 uzavretého manželstva na 1000 obyvateľov – je dokonca nižší ako v Škandinávii, kde existuje dlhá tradícia voľného spolužitia. V priebehu uplynulého desaťročia počet svadieb klesol o 30 percent. Výnimkou je konzervatívne Poľsko a Rumunsko. Najvýraznejší pokles zaznamenali v Litve a Lotyšsku, kde sa v roku 1989 sobášilo desať z 1000 obyvateľov, a v súčasnosti je to len 4,5, respektíve 3,9 na 1000.
Súčasný stav je zrejme dôsledkom demografického vývoja, ktorý znižuje počet mladých ľudí, nevhodnej ekonomickej situácie a palety možností, medzi ktorými si mladí ľudia môžu vybrať. Za socializmu nemali prakticky inú možnosť – len sa oženiť alebo vydať, mať deti, čo im uľahčilo získanie bytu. Dnes majú iné priority: osobný úspech, profesionálny rast, peniaze a materiálne výhody, ktoré nie sú zlučiteľné s tradičným vzťahom. Zanedbať nemožno ani ekonomický rozmer situácie. Pre nedostatok peňazí na kúpu a zariadenie bytu mladí ľudia váhajú so vstupom do trvalého zväzku. To však neznamená, že zostávajú bez partnerov. Podobne ako na Západe zníženie spoločenského tlaku spôsobilo, že množstvo párov žije spolu bez uzavretia manželstva. Takéto spolužitie je totiž v súlade s nabitým životným štýlom. Ani príchod detí nepresvedčí veľa párov, aby sa vzali. V celej východnej Európe narastá počet detí narodených mimo manželstva. V tomto smere zaznamenali vysoký nárast v Bulharsku, kde sa pred rokom 1990 nevydatým matkám rodilo 10-12 percent detí, v roku 2002 ich bolo 44 percent.
