„Energiu, ktorú nám dáva počasie, možno veľmi dobre využiť najmä na takých miestach, ako pri Dunaji,“ hovorí Ján Kociha. Kocihovci majú chatu pri Štúrove a v tamojšej chatovej oblasti je niekoľko väčšinou po domácky vyrobených veterníkov. „My sme mali vlastne celú chatu osvetlenú zadarmo a vrtuľka utiahla ešte aj malú chladničku, rádio a televízor. Postavili sme stožiar, naň umiestnili vrtuľu - niečo ako mlynské koleso postavené na os - na tú bol klinovým remeňom pripojený alternátor a dve-tri do série zapojené batérie. Všade sme mali 24-voltové žiarovky - také, čo bývajú v činžiakových výťahoch, a batérie som si zohnal od železničiarov. Stačilo, keď vietor fúkal, povedzme, osem hodín a na toto jedno nabitie som svietil celý mesiac. Ušetrili sme na tom určite pätinu nákladov na elektrinu.“
Momentálne leží stará, doma vyrobená vrtuľa v šope. Keď fúkal silný vietor, bola príliš hlučná. Domáci pán si plánuje zohnať niečo menšie a tichšie z Holandska. „Tam sa veterníky veľmi využívajú,“ vysvetľuje. „Malé vrtuľky som videl dokonca aj na menších jachtách.“
Ján Kociha hovorí, že keď je niekto šikovný, dokáže si vrtuľu zhotoviť aj svojpomocne. „Ja som nemal žiaden návod - prerábali sme našu ‘elektráreň‘, ako život ukázal. Najprv to bolo bez regulácie, ale sila vetra sa menila, tak mi došlo, že takto to nepôjde. Poradil som sa teda s elektrikármi a postupne, skúsenosťami, sme čo-to poprerábali a dopracovali.“
(gal)
