FOTO – AUTORKA
Literatúru na stavbu veternej elektrárne v knižniciach nenájdete, musíte sa učiť z vlastných pokusov. František Ptačin z Rabče na Orave sa pustil do stavby veterného mlyna pri svojom rodinnom dome už pred dvadsiatimi rokmi. Prešiel rôznymi vývojovými štádiami s rôznou technickou úrovňou. Zašiel aj na skusy do krajiny veterných mlynov. V Holandsku sa však veľa nenaučil. „Je to, akoby ste chceli robiť malotraktor a niekto vám ukázal ako vzor Mercedes. Môj veterný mlyn má stožiar vysoký 12 metrov, v krajine veterných mlynov sú také elektrárne, ktoré majú len list vrtule veľký 35 metrov.“
Vlani rodine Ptačinovcov vyrobila „okrasa“ v záhrade 2600 kW elektrickej energie. Tento rok očakáva približne o tretinu viac. „Ak bude dobre fúkať, okrem kúrenia bude domácnosť v zásobovaní elektrickou energiou sebestačná. „Čo budeš robiť s ušetrenými peniazmi?“ doberali si susedky pani domu.
„Každý mesiac si kúpim nové lodičky,“ odpovedá žartom a dodáva: „Ak bude fúkať.“
Najlepšie vetry sú od západu, severozápadu a severu. Problém s reguláciou sa Františkovi Ptačinovi podarilo vyriešiť aj s pomocou syna. „U mňa zmaturuješ vtedy, keď bude fungovať naša elektráreň,“ povedal otec študentovi po skončení elektrotechnickej školy. Podarilo sa. Spolu vymysleli systém natáčania elektrárne, brzdenia pri silnom vetre, napojenia na sieť elektrární v čase bezvetria. A tak skrotili energiu vetra na svetlo v domácnosti a pohon elektrospotrebičov.
LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ
