Na Slovensku sa slnečné kolektory používajú minimálne. Sú drahé. Darí sa to iba tomu, komu pomôže štát. A ten sa zatiaľ o pomoc netrhá. Jeden z dobrých príkladov je detský domov v Tajnej pri Vrábľoch. FOTO SME – ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Pozostalí v indickom Bombaji vyprevádzajú na poslednú cestu príbuzného. Mŕtvolu zahalenú v bielom mušelíne položia na mramorovú dosku, ktorú uložia do veže ticha postavenej na vysokých pilieroch. Podľa náboženských tradícií by teraz mŕtvolu malo vysušiť slnko a zožrať supy. Vtedy by sa mala uvoľniť duša a vzniesť sa do duchovného sveta. Veriaci v Indii však narážajú na vážny problém - supy už takmer vyhynuli a slnko nehreje ako kedysi - tri mesiace ho zakrývajú monzúnové mraky, občas ich vystrieda smog. Riešením sú slnečné kolektory. Pomôžu vysušiť mŕtvoly a zabezpečiť duši cestu do neba. Ortodoxným sa však takáto cesta nepozdáva.Tradícia, ktorú už storočia dodržiava jedna z náboženských skupín v Indii, Parsovia, je ohrozená. Znečistené životné prostredie, dlhé a silné obdobia dažďov bránia telám vysušiť sa a dušiam opustiť tento svet. Spaľovanie mŕtvol nie je u Parsov dovolené, oheň je symbolom života a zdrojom tepla, použiť ho na spaľovanie tiel by bol hriech. Na vežiach ticha sa teda objavili slnečné kolektory. Parsovia využívajú modernú techniku, aby zabezpečili tradičný obrad.
Alternatívna energia je čoraz populárnejšia. Uplatňuje sa v západnom aj v treťom svete. Na Západe má zaručiť nezávislosť od ropy a zemného plynu dovážaných z nestabilných regiónov, ako je Blízky východ. Niekde v pozadí je aj snaha znížiť znečistenie ovzdušia. V treťom svete ide často o jediný dostupný zdroj elektriny. Samozrejme, dostupný len v spojení s peniazmi zo Západu.
Chladničky na slnko
Osady Kathamba a Thima v Keni doteraz nepoznali elektrickú energiu. Svietilo sa jednoducho – petrolejovými lampami a baterkami. Až kým neprišli odborníci z Nottinghamskej univerzity vo Veľkej Británii a nepomohli miestnym postaviť malú vodnú elektráreň. V oboch osadách má dnes elektrinu asi 60 domácností. Zdrojom je malý vodopád za osadami, za sekundu otočí koleso vodnej elektrárne osem litrov vody, ktorá sa vďaka generátoru premení na dva kilowatty elektrickej energie. Každá pripojená domácnosť, samozrejme, za elektrinu platí, stojí ich to však menej ako baterky a petrolej.
Hovorí sa, že Holandsko je vo viacerých veciach v Európe ďaleko vpredu. Čo vidno na prvý pohľad, je veľmi úspešné využívanie energie vetra. FOTO – ARCHÍV
Alternatívna energia pomáha v rozvojovom svete aj zdravotníkom a humanitárnym pracovníkom. Niektoré lieky, vakcíny a najmä krvné produkty sa v Ázii a Afrike vždy dali veľmi ťažko skladovať, pretože v teple strácali svoje účinky. Britská spoločnosť však vyvinula chladničku na solárnu elergiu – Vaccines Cold Chain. „Dnes je naša chladnička v stovkách nemocníc v odľahlých častiach Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Slnko ich zásobuje tichou, čistou a nanajvýš výdatnou dávkou energie,“ chváli sa firma Dulas Engineering. Pri výdatnom slnku sú chladničky schopné zásobovať elektrinou rovno celé ambulancie či nemocnice.
Svetová zdravotnícka organizácia chladničky hojne používa: „Len v Bangladéši potrebuje ročne 3,9 milióna detí vakcínu proti záškrtu, osýpkam, tetanu či tuberkulóze. Niektoré časti Bangladéša však stále nemajú elektrinu. Aj tam, kde elektrina je, bývajú jej dodávky často prerušené.“
Na slovenskom ministerstve obrany sme sa dozvedeli, že vo vojenských poľných nemocniciach sa slnečná energia nevyužíva. Vraj sa v Amerike pripravujú pilotné projekty na využitie slnka vo vojnovej technike, zatiaľ je to však ďaleko od praxe.
Načo benzín, stačí spálený olej
V západnej Európe sa využívajú alternatívne zdroje energie skôr v snahe ušetriť, prípadne využiť odpad. Národné jedlo Britov je „fish and chips“, teda ryby obalené v strúhanke a upečené na oleji. K tomu patrí rovnako mastná príloha – hranolčeky. Jedna jediná spoločnosť, ktorá v krajine prevádzkuje sieť supermarketov, ASDA, vytvorí pri výrobe a predaji tejto pochúťky 50 až 90 miliónov ton odpadového oleja. Čo s ním? ASDA vymyslela skutočne originálny spôsob jeho zneškodňovania. Začala z neho vyrábať biopalivo do svojich kamiónov. Spoločnosť tvrdí, že je to veľmi výhodné. Na svojej internetovej stránke píše, že biopalivo je lacnejšie, šetrí motor a predlžuje jeho životnosť, pretože je oveľa mastnejšie, je menej nebezpečné pre ľudí, ktorí s ním pracujú a vdychujú jeho výpary, vznieti sa pri oveľa vyššej teplote ako benzín a navyše, kamióny oveľa menej znečisťujú vzduch výfukovými plynmi.
ASDA však nie je prvá, ktorá využíva biopalivo do svojich áut. Po brazílskych uliciach sa už dávno preháňajú autá s pohonom na alkohol z cukrovej trstiny. A ešte predtým, za vojny, vo Forde vyvinuli auto na biopohon, po vojne ho však ropa úplne vytlačila.
Detský domov zohrieva vodu kolektormi
Alternatívna energia má využitie aj u nás. Až na jeden háčik – postaviť si na strechu slnečné kolektory alebo vybudovať kotolňu na biomasu je príliš drahé. Darí sa to iba tomu, komu pomôže štát. A ten sa zatiaľ o pomoc netrhá.
Pomohol napríklad detskému domovu v Tajnej pri Vrábľoch. Slnečné kolektory tu zohrievajú tisíc litrov vody pre 40 chovancov a 15 zamestnancov. K tomuto riešeniu pritlačil domovákov príkaz ministerstva životného prostredia – prestať kúriť od apríla do októbra, pretože znečisťujú životné prostredie. Vodu teda začal domov zohrievať elektrinou – s polročnými nákladmi asi 50-tisíc korún. Domovu sa však podarilo vybaviť 300-tisícovú dotáciu od ministerstva a na streche si postaviť 12 kolektorov. Odvtedy za zohrievanie vody neplatia, slnko to urobí zadarmo. Domov ušetrí takmer 13-tisíc kilowatthodín elektriny. „Kolektory zohrievajú vodu asi na 40 stupňov, v lete aj viac, vtedy zohrievajú, aj keď je pod mrakom. Dokonca nám vodu zohrejú, aj keď v zime zasvieti slnko,“ hovorí riaditeľ Pavol Andel. Domov ušetrí aj na pokutách za znečisťovanie ovzdušia, ktoré boli za rok asi štyritisíc korún. „Teraz hľadáme sponzorov, potrebovali by sme ďalšie tri kolektory a filtračné zariadenia,“ hovorí riaditeľ. Chcel by totiž slnečnou energiou vyhrievať aj bazén v záhrade pred domovom.
Aké alternatívne zdroje sa na Slovensku využívajú:
Biomasa: Má u nás najvyšší potenciál. U nás biomasou (odpad z ťažby dreva) kúria niektoré školy, škôlky, lesné podniky, slamou a bioplynom z exkrementov dobytka niektoré poľnohospodárske družstvá, na kúrenie sa využíva aj kal z čističiek odpadových vôd, niektoré poľnohospodárske podniky si vyrábajú bionaftu do motorov z repky olejnej.
Vodná energia: Na Slovensku je dnes asi 180 malých vodných elektrární, majú ich firmy aj súkromní majitelia.
Geotermálna energia: Výborný potenciál, zatiaľ sa využíva na kúpaliskách (do bazénov a na vykurovanie budov v areáli), na vykurovanie obytných domov (sídlisko v Galante) a skleníkov.
Slnečná energia: Uplatňuje sa tzv. solárna architektúra, najmä orientovanie okien na juh, čo môže ušetriť až 20 percent energie na vykurovanie, na juh by sa mali orientovať aj obytné izby. Solárne kolektory sa využívajú minimálne, sú drahé. Čoraz častejšie sa však montujú na strechy rodinných domov, využívajú sa na ohrev vody v bazénoch (napríklad kúpalisko vo Zvolene-Nerestnici využíva na ohrev vody 600 m2 kolektorov), majú ich niektoré firmy, školy, hotely a penzióny, dokonca loď, ktorej slúžia na dobíjanie batérií.
Veterná energia: Nemá u nás dobré využitie, najveternejšie miesta sú na území národných parkov, kde sa veterné elektrárne stavať nemôžu. (haj)
Ako ich podporujeme
Slovensko
* Ministerstvo hospodárstva ponúkalo do minulého roka dotácie, ktoré mohli aj jednotlivcom pokryť až 70 percent nákladov na úroky a potom úvery pre právnické osoby do výšky troch miliónov. Za tri roky rozdelilo ministerstvo tridsať miliónov.
* Tento rok sa podmienky zmenili, nový program môžu využívať len malí a strední podnikatelia, ktorí môžu získať úver do stotisíc eur. Zvyšok musia mať sami. Peniaze môžu podnikatelia a obce žiadať aj z fondov EÚ, a to z fondov Inteligentná energia pre Európu, ISPA, SAPARD a zo štrukturálnych fondov.
* U nás neexistujú úľavy na daniach pri kúpe zariadení pre alternatívnu energiu. Po zjednotení DPH by sa platila za zariadenia ešte vyššia daň. Dnes je DPH pri kúpe slnečných kolektorov 14 percent, potom by bola až 20 percent.
Po vstupe do EÚ by sme mali otvoriť svoj trh s energiou. To znamená, že ak si želáte svietiť vďaka čistej energii zo slnka, ten, kto vám dodáva elektrinu, musí od výrobcu túto energiu nakúpiť, musí byť prítomná v sieti. S čistou energiou by sa teda u nás mohlo dať podnikať.
Európska únia
Podpora alternatívnych zdrojov v EÚ je oveľa väčšia ako u nás, peniaze sa dajú získať z fondov únie a alternatívne zdroje podporujú aj jednotlivé členské štáty. Najviac slnečných kolektorov majú na strechách obyvatelia Rakúska, pri ich kúpe totiž platia minimálne dane a okrem toho môžu získať grant od miestnych kantonov, ktoré pokryjú až 70 percent nákladov.
V celej EÚ sa z alternatívnych zdrojov získa asi šesť percent energie, na Slovensku je to 1,6 percenta. Snahou únie je tieto čísla do roku 2010 zdvojnásobiť. Európska únia podporuje alternatívnu energiu preto, lebo sa snaží získať nezávislosť - až 50 percent zdrojov energie sa do únie dováža. Zásobovanie tak môžu veľmi ľahko prerušiť problémy, ako napríklad nedávna vojna v Iraku. Celá myšlienka osamostatniť sa, zbaviť sa závislosti od dovážanej energie, súvisí tiež s krízou na Blízkom východe. Zastavenie dodávok by ochromilo život.
Na Slovensko sa dováža viac ako 90 percent zdrojov energie.
