Prváčikovia však prichádzajú do školy väčšinou s nadšením: už nebudú musieť poobede spať, sú z nich veľkí školáci. Každý z nich prešiel prvou skúškou – testami v pedagogicko-psychologickej poradni. Pri testovaní sa skúma pripravenosť dieťaťa na školu vo viacerých oblastiach jeho psychického i telesného vývinu – napríklad oblasť rozumová, citová, sociálna. Jemná motorika, inteligencia, schopnosť vnímať súvislosti a podobne. Pri práci nad testom psychológ vidí, ako sa dieťa správa, či sa dokáže sústrediť, a tak vie predpokladať, ako sa mu bude dariť v škole. Napríklad neschopnosť sústrediť sa môže upozorniť na to, že dieťa môže mať problém, ktorému zatiaľ nik neprikladal zvláštny dôraz.

Dôležitá je podpora rodičov a učiteľov

Prvé dni v škole sú pre deti niečím novým, časom však prídu i prvé sklamania. Preto je pre nich dôležitá podpora rodičov. Veľkú zodpovednosť za to, ako sa dieťa v škole bude cítiť, však nesú i učitelia.

Niektoré deti napríklad nie sú schopné naučiť sa čítať (dyslexia) alebo písať (dysgrafia) bežnými metódami. Ak to rodičia ani učiteľky včas nespoznajú, môžu takéto deti skĺznuť medzi slabšie, niekedy až do osobitnej triedy. „Ale tieto deti nie sú lenivé či nedostatočne inteligentné,“ hovorí Iris Rafajdusová, riaditeľka Vysokošpecializovaného odborného ústavu pre deti s poruchami reči a učenia Dialóg. „Potrebujú iba pomoc odborníkov. Prostredníctvom alternatívnej metodiky sa naučia čítať ako ostatné. Nie je správne trestať ich horšou známkou za to, za čo nemôžu.“

Dieťa treba správne zaradiť

Niekedy sa preťaženým učiteľom podarí zaradiť do zoznamu slabších aj veľmi inteligentné dieťa. Podľa Vladimíra Dočkala z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sa to stáva preto, že pre tieto deti je práca v škole nezaujímavá, príliš jednoduchá, a tak rozmýšľajú nad inými vecami. Na otázky učiteľa potom nevedia odpovedať a nasleduje odporúčanie na preradenie do osobitnej triedy. Až vyšetrenie u psychológa objaví nadané dieťa.

Je veľmi dôležité, aby učiteľ mal čas aj chuť sledovať deti v triede a zamyslieť sa nad rôznymi odpoveďami na otázky: prečo práve toto dieťa nesleduje vyučovanie, prečo zaostáva? A potom (napríklad v spolupráci s pedagogicko-psychologickou poradňou) nájsť preň tú správnu cestu.

MONA GÁLIKOVÁ