Keď sme včera oslovili Romana Kratochvíla (24. 6. 1974), univerzálneho zadáka futbalistov majstrovského Interu Bratislava, ktorý sa ako staronová posila dostal do reprezentácie Jozefa Adamca, kedy naposledy reprezentoval, najskôr odvetil, že si vlastne ani nepamätá. Potom si spomenul, že vlani proti Macedónsku v prvom kvalifikačnom zápase. Na svojom konte má trinásť zápasov a v nich jeden gól na Kirin cupe v Japonsku proti Bolívii (2:0) po štandardnej situácii.
„Bol som s mužstvom aj v Moldavsku a doma proti Švédsku ako náhradník, ale do hry som nezasiahol. Na lavičke som bol aj v Turecku, kde sme hrali 1:1, ale takisto som nevybehol na trávnik. Do Švédska a Azerbajdžanu som už potom nešiel,“ spomína si Roman.
Prekvapila ho nominácia? „To určite, a celkom príjemne, veď naposledy proti Iránu som nebol ani medzi náhradníkmi,“ dodal hráč, ktorý si živo spomína na stretnutie v Istanbule: „Myslím si, že sme tam Turkov a aj obecenstvo zaskočili dobrou hrou. Dostali sme smoliarsky gól z penalty, ktorá podľa mňa nebola, našťastie sme potom rýchlo vyrovnali a Szili Németh mal aj dve veľmi dobré šance. Turci také nemali, mali šťastie, napokon aj v zápase vo Švédsku, kde bod ratovali takisto gólom z pokutového kopu a v nadstavenom čase.“
Roman sa dostal do reprezentácie po svojich spoľahlivých výkonoch v Superlige a po posledných problémoch obrany ako univerzálny hráč vzadu. Trúfal by si hrať aj libera, ak by napríklad nemohol hrať Varga? „Ja som ho hrával v čase, keď som prišiel do Interu, a hrávam ho občas aj teraz, ak treba. Prípadne sa striedame so Šuchančokom, alebo hráme vzadu v jednej línii,“ vysvetlil Roman, jeden z našich najlepšie strieľajúcich obrancov v lige.
Na margo situácie v našej kvalifikačnej skupine MS 2002 dodal: „Matematika nepustí, je jasná. Nás udržuje v hre iba víťazstvo nad Tureckom. Turci hrajú potom doma so Švédskom a my im môžeme trochu napomôcť rozglejiť ich, aby ešte raz zakopli a my by sme sa mohli prípadne dostať na druhé miesto v skupine, ktoré znamená baráž.“
JÁN MIKULA