Siedmy rok býva vraj úrodný. PAVOL HOZLÁR, prezident futbalistov Ozety Dukla Trenčín, ktorý počas štúdií hrával v Bratislave, je siedmy rok na čele klubu a mužstvo vedie priebežnú tabuľku s bodovým náskokom pred obhajcom Interom. Príjemné prekvapenie od tímu, ktorý sa na jar zachraňoval.
Čakali ste to po jarných záchranárskych prácach?
„Úprimne poviem, že nie. Ale fakt je aj to, že v jarnej tabuľke sme boli na 4. mieste. Istý vzostup bol. Potom nastal zásah do kádra a za pochodu sme začali budovať nový. Je dobré, že dostali šancu odchovanci Ančic, Ďuriš, Ivana a aj Miklas. Otázne bolo, ako sa s prerábaním mužstvo dokáže adaptovať v lige. Ukazuje sa, že nad očakávanie dobre.“
Zvykne sa vravieť, že doma nie je nikto prorokom. Nenapadlo vám to pri angažovaní trénera Milana Albrechta, trenčianskeho rodáka?
„V prípade trénera nik vopred nemôže garantovať, ako sa to vyvinie. Aké sú jeho vlastnosti, kvality, tréningový proces, ako ho príjme mužstvo. Keď sa darí, napokon môže byť výhoda, že je domáci. Výnimka potvrdzuje pravidlo. Ja by som ale jeho činnosť nehodnotil ešte kategoricky, veď nemáme za sebou ani štvrtinu súťaže, iba sedem kôl. Ale zatiaľ sme spokojní.“
V hodine dvanástej odišiel brankár Lipčák do Petržalky. Nezaskočilo vás to?
„Zaskočilo. Bolo jasné, že už nebudeme kupovať brankára a šancu dostane Smak. A chopil sa jej. Iné je, ak niekto nastupuje na polčas, na pár minút a iné, keď nesie na pleciach celú ťarchu zodpovednosti. Smak sa veľmi dobre vyrovnal so situáciou, do ktorej sa dostal. Niekedy je odvaha takto vec riešiť, ale vyplatila sa. Druhý gólman je vojak Kuciak zo Žiliny a v doraste máme 17-ročného, veľmi talentovaného odchovanca Volešáka.“
Je terajší prejav mužstva už trvalý, alebo sa stále buduje?
„Je to stále proces budovania. V lige sú kvalitnejšie mužstvá aj hráči ako naši, ale na druhej strane nik nedal toľko dôvery mladým ako my. Celkový prínos zhodnotíme o pol roka, o rok. Budeme vedieť, kde je ich strop. Do mužstva sa musí zabudovať po zranení Staš aj Mydliar, je tu Horvatovič. Vieme, že prídu aj prehry, ale budovanie v terajšej atmosfére je príjemnejšie ako v opačnej.“
Jediný výbuch nastal zatiaľ v Púchove (0:4). Čím si ho spätne vysvetľujete?
„Ťažko som si ho už vtedy vysvetľoval, ale zmietli sme ho zo stola. Hrali sme zle, robili sa individuálne chyby, ktoré spôsobili prehru. Nechceli sme robiť sekerníkov za jeden zápas. S realizačným tímom sme ho rozobrali a Albrecht sa prihovoril, že to s kabínou preberie a viac sa to opakovať nebude.“
Ste na čele, vy ste vedúci reprezentácie a Trenčín má v reprezentácii, aj to do 21 rokov iba jedného hráča a dvoch náhradníkov. Nezdá sa vám to málo?
„Nie. To nie je tragédia, nič proti nemám. Reprezentační tréneri majú koncepciu na mesiace, ba roky, nemôžu ju meniť podľa pár zápasov. To, že je v kádri Grigu Ďuriš, náhradníkmi Ančic a Martaus, je motív pre ostatných a títo traja vedia, že iba ďalšie kvalitné výkony v lige ich tam udržia.“
Okrem mladých, ktorých ste spomínali, vás ešte niekto naviac prekvapil?
„Nerád by som menoval, je to skutočne vec kolektívu. Možno, že by niektorí naši boli v Interi alebo Petržalke iba náhradníkmi. U nás hrajú. Ale predsa spomeniem Jurigu. Mnohí sa čudovali, prečo berieme hráča z tretej nemeckej ligy. Zatiaľ sme spokojní. Pri príchode hráča do zabehaného tímu ide o to, ako ho príjme. Mančaft prijal dobre Smaka, Jurigu aj Martausa. Nie kvôli menám, ale preto, že boli ochotní akceptovať požiadavky, pravidlá v tíme a nehľadali ľahšie cesty. Myslím si, že sa vytvorila dobrá partia. V kabíne nastal výdych aj po odchodoch niektorých hráčov, nemyslím však Cifraniča a Lipčáka.“
Na Slovane bolo vyše osem a pol tisíca ľudí. Príde na Inter o dva týždne vyše desať tísíc?
„Myslím si, že určite. Hrá sa v sobotu, pod reflektormi, je po dovolenkách a ide o ozajstný šláger. Hrá prvý s druhým. Na Žilinu prišlo päť a pol tisíca a boli spokojní. Na Slovan osem tisíc a čosi. Záujem gradoval. Dobrá správa sa ľahko a rýchlo šíri a ďalší prichádzajú do hľadiska. To je motív aj pre hráčov.“
JÁN MIKULA
