WASHINGTON – V Amerike sú úroky najnižšie za posledných 45 rokov. Centrálna banka (Fed) ich v stredu upravila z pôvodných 1,25 na rovné jedno percento.
Bežní Američania môžu ťažiť z nezvykle nízkych úrokov tým, že majú lacnejšie spotrebné úvery a predovšetkým sadzby hypotekárnych úrokov. Horšie na tom môžu byť dôchodcovia, ktorí sporia peniaze vo vládnych obligáciách, na bankových vkladoch a vo fondoch peňažného trhu, kde výnosy klesajú. Celkovo sa však znížením sadzieb posilňuje sklon k spotrebe a novým investíciám, čo popoháňa ekonomický rast.
Banka je pripravená úroky ďalej znižovať, ak to bude potrebné. Od začiatku roka 2001, v období útlmu ekonomiky a neskoršej recesie, už Fed znížil základný úrok trinásťkrát. Arzenál tradičných zbraní Fedu v podobe kontroly krátkodobých úrokov sa však s približovaním k nulovej úrovni drasticky zmenšuje a plné oživenie ekonomiky sa stále nedostavuje.
Ekonomický rast sa vlani po predvlaňajšej recesii obnovil, no zostáva slabý. Nezamestnanosť stúpla na 9-ročné maximum, bez práce je šesť percent obyvateľov USA. Pre slabý rast sa zväčšuje „produkčná medzera“ – rozdiel medzi ekonomickými možnosťami a skutočnou produkciou. Analytici sa domnievajú, že Fed chce docieliť predstih skutočného rastu nad potenciálnym, aby sa obnovilo využívanie nevyužitých kapacít a urýchlila tvorba pracovných miest.
Fed zopakoval aj svoje obavy z deflácie – poklesu cien s negatívnymi dôsledkami pre ekonomiku. Deflácia vyčíňala v USA naposledy počas hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.
Dolár zmazal vďaka rozhodnutiu Fedu časť strát. Rozdiel vo výnose medzi dolárom a eurom sa nezväčší v neprospech americkej meny tak výrazne, ako trhy čakali. Akcie naopak rozsah redukcie úrokov sklamal, privítali by zníženie až o pol percentuálneho bodu.
(čtk)
