Kritici hovoria, že zvíťaziť nad Saddámom nestačí a skutočné víťazstvo nastane až po tom, keď bude v Iraku demokracia. K tej majú Iračanom pomôcť súčasní vládcovia krajiny – vojaci a civilný personál, čo tam poslali z Washingtonu.

Odborníci na diplomaciu a znalci miestnych pomerov tvrdia, že rozpory medzi týmito zložkami irackej obnovy sa veľkou mierou podieľajú na chabých výsledkoch politickej aj ekonomickej rekonštrukcie.

Všetci sa zhodujú, že vojaci, ktorých vnímajú v Iraku negatívne, by mali byť čo najmenej na očiach. Hlavne v miestnych úradoch a pri riešení bežných občianskych záležitostí. Práve na to vyslal Washington do Iraku 1000 civilných úradníkov. Sú však zatvorení v prezidentských palácoch na okraji Bagdadu a nemajú dosah na udalosti mimo hlavného mesta.

Tam sa plne realizujú vojaci, čo síce vykonávajú civilnú agendu, ale ide zväčša o záložníkov, síce školených, ako nakladať s utečencami, ale nemajú tušenie, ako riadiť politickú premenu krajiny. Správajú sa vojensky – nosia zbrane, jazdia na vojenských autách, oslovujú sa hodnosťami, a to Iračanov dráždi.

„Radšej by sme pracovali s civilmi. Vojaci majú udržiavať moc. Ľudské záležitosti majú riešiť civilisti,“ povedal denníku The Washington Post jeden z irackých kmeňových vodcov Rasul Said.

Armáda sa bráni. Tvrdí, že ani jej tento stav nevyhovuje a len nahrádza nedostatok civilného personálu. Všade sa však šepká, že vojakom sa zapáčila moc, ktorú dostali do rúk, a civilov jednoducho k mnohým veciam nepúšťajú. Majú na to aj racionálne zdôvodnenie – zlú bezpečnostnú situáciu a obavy z útokov či únosov.

Nezhody medzi vojakmi a civilným personálom značne spomaľujú, niekde dokonca ohrozujú americké plány na obnovu Iraku. Doteraz napríklad nebola vytvorená dočasná vláda a výbor, ktorý zastupoval iracké záujmy na konferencii OSN o jeho obnove, podľa Američanov nie je formálne reprezentatívny orgán.

Nemenovaný americký diplomat pre Washington Post vyslovil svoj recept pre súčasný Irak – išlo by o akúsi upravenú verziu britskej koloniálnej správy. Zabezpečovali by ju jazykovo zdatní mladí diplomati, ktorí by poznali miestnu kultúru a vedeli by ju akceptovať. Takých ľudí však Washington nemá a tí, ktorých má, evidentne nevedia, ako sa pohybovať v civilnom prostredí.

JANA MIKUŠOVÁ