FOTO - TASR
BRATISLAVA – Diaľničné nálepky pravdepodobne po roku 2006 na sklách áut neuvidíme. Nahradí ich elektronické mýto. Na nový systém prejdú najskôr nákladné autá. Tie budú platiť najvyššie diaľničné poplatky, keďže najviac poškodzujú cesty. Spôsob výberu mýta bude jednotný vo všetkých krajinách Európskej únie, v Bruseli jasnú predstavu o technológii ešte nemajú.
Zaviesť elektronické mýto je pripravené aj Slovensko. Európa sa rozhoduje medzi dvomi technológiami. „Jedna je nemecká, keď sa cez satelit Galileo a zariadenie GPRS sleduje pohyb auta. Lacnejšia je rakúska verzia s bránami, ktoré snímajú prechod auta s kartou a čipovým kódom, z ktorej sa odráta poplatok,“ vysvetlil hovorca rezortu dopravy Tomáš Šarluška.
Mýto si bude každá krajina určovať zvlášť. Na Slovensku bude výška mýta jednou z podmienok pri vyhodnocovaní ponúk o zapojení súkromného investora do výstavby diaľnic. Práve súkromný kapitál by mal skrátiť čas výstavby niektorých úsekov najneskôr do roku 2010. Budúca cena za prejazd diaľnicou je neznáma, pri koncesiách na nevybudované úseky diaľnic to malo byť od 70 halierov do 2,10 koruny za kilometer pre autá a trojnásobná taxa pre nákladiaky.
V hre sú dva druhy mýta – riadne a „tieňové“. Pri riadnom investor postaví úsek diaľnice a vyberá na ňom mýto, pri „tieňovom“ na poplatky investorovi prispieva okrem vodiča aj štát. „Ak by bola cena pre vodičov privysoká, väčšina ľudí by začala používať náhradné cesty popri diaľnici a poplatky by sa tak štátu ani investorovi nevrátili,“ myslí si Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného zo Žiliny.
Ak sa vláda rozhodne pre súkromný kapitál, ministerstvo vypíše v septembri tender na poradcu, ktorý pomôže pri výbere investičných a dodávateľských firiem na diaľnice, štát na financovanie založí Diaľničnú spoločnosť. „Dĺžka jednotlivých úsekov by mala byť taká, aby boli dostavané do troch rokov, čo bude záväzná požiadavka zo strany ministerstva,“ avizuje Šarluška z ministerstva dopravy.
Ministerstvo financií podmieňuje vstup súkromného investora tým, že sa musí zaobísť bez štátnych záruk alebo pôžičiek. Rezort predpokladá pri dvadsaťročnej koncesii začiatok splácania dlhu investorovi od roku 2013, prvú ročnú platbu odhaduje na 1,9 miliardy korún.
Peniaze vložené do diaľnic by sa investorom vracali päťdesiat rokov pri ročnom úroku 3,5 percenta. „Záujem súkromných investorov (o takéto koncesie – pozn. autora) je teda nepravdepodobný,“ varuje materiál ministerstva dopravy.
Pri financovaní diaľnic len zo štátneho rozpočtu by najskorší termín prepojenia západu s východom mohol byť v roku 2020. Do diaľnic Slovensko ročne investuje okolo 8 až 10 miliárd.
JOZEF GRYGA
