Na nezáujem narazila koncom minulého týždňa snaha Ruska predať Rakúsku 30 stíhačiek typu MiG-29 SMT. Obchod sa síce počas svojej oficiálnej návštevy snažil sprostredkovať aj ruský prezident Vladimir Putin, ale viedenská vláda trvá na svojom: ponúkané lietadlá nechce ani so zľavou.
Náhradu za zastaralé stíhačky švédskej Saab S 35 OE Draken z roku 1985 Rakúsko nutne potrebuje. Do tendra rezortu obrany ale výrobcu MiGu nepozvalo a obrátilo sa len na producentov švédskeho stroja Saab JAS 35 Gripen, francúzskeho Mirage 2000-5 (Dassault) a amerických F-16 (Boeing) resp. G-18 (Lockheed).
Minister obrany Herbert Scheibner už pred piatkovým stretnutím s Putinom zdôraznil, že by síce podľa rakúskych vojenských expertov nákup MiGov bol lacnejší, ich údržba by ale bola oveľa drahšia ako u konkurenčných strojov. Problematický je vraj aj fakt, že MiGy nie sú kompatibilné s obrannými systémami, ktoré sa používajú v iných európskych krajinách, povedal pre denník Die Presse.
„Letecké továrne MiG nepatria prezidentovi“, zdôraznil Scheibner s tým, že rokovanie s Putinom jeho rozhodnutie neovplyvní. Dopredu je takmer jasné, že MiGy neprichádzajú do úvahy. Podľa ministra a podpredsedu vládnych ultrapravicových slobodných by ale bolo pozvanie ich výrobcu do tendra napriek tomu nezodpovedné.
Finančne je ponuka Moskvy lákavá. 30 MiGov by stálo v prepočte približne 50 miliárd slovenských korún. Rusko žiada v hotovosti len polovičku, zostatok ponúka výmenou za vyrovnanie časti svojich dlhov. Celkovo Rusko dlhuje Rakúsku 100 miliárd korún.
Putinova návšteva Viedne prebehla v znamení diskusií o rakúskej neutralite, ktorú vláda ľudovcov kancelára Wolfganga Schüssela a slobodných nedávno označila za prekonanú. Ruský prezident zdôraznil, že o zachovanie či zrušenie statusu „trvalej neutrality“ musia rozhodnúť sami Rakúšania. „Budeme rešpektovať každú voľbu rakúskeho ľudu,“ povedal Putin. Dodal však, že neutralita sa Viedni osvedčila, a nie je dôvod sa jej vzdať. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky 65 percent Rakúšanov chce neutralitu. Na jej zrušenie by vládna koalícia potrebovala zmenu ústavy. Nutnú dvojtretinovú väčšinu ale nemôže dosiahnuť bez opozície. A tá trvá na zachovaní statusu quo.
Schüsselov kabinet aj napriek tomu už zvažuje prípadné členstvo Rakúska v NATO. Putin vo Viedni zdôraznil, že dôvod na ďalšie rozširovanie aliancie nevidí. V tirolskom zimnom stredisku St. Christoph, kde počas víkendu lyžoval, zdôraznil, že NATO podľa Moskvy po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy stratilo právo na existenciu.
PRE SME – DAVID ZELINGER,
ORF, Viedeň
Odkaz sponzorovaný SME online:
Aj ty môžeš pomôcť - zemetrasenie v Indii, informácie tu.