Odvedy veľa nocí zašramotilo a nič ma nezožralo, len ja sa niekedy nezdržím a zožeriem všetko. Smutné, ale pravdivé.

Už na tom prvom výlete sa deti prejavia, aké budú v dospelosti. Mamička zabalí papaníčko, otecko peniažky, niektoré z detí to prehajdákajú v prvý deň a niektoré všetko nedotknuté donesú domov. Ako sa im to podarí, to vie len Boh a oni sami. A tak je to aj potom, v živote. To sú tajomstvá ľudskej povahy a trhu, a ten nepustí.

Školským výletom velia učitelia, sociálna vrstva aj dnes ťažko skušaná. Nechcel by som byť učiteľom a eletrikárom, zo strachu nie! Predstavte si, mladučká učiteľka dáva pozor na deti, čo sa jej na výlete kúpu v bazéne, a ona, chudera, ich večer musí odovzdať rodičom živé a zdravé. To nie je sranda. Sranda je, ako je za tú zodpovednosť zaplatená. Paradox ako hrom. Zverujeme učiteľom to najdrahšie, čo doma máme, spoliehame sa na to, že sú v dobrých rukách, a tie ruky su čoraz prázdnejšie a prázdnejšie. Hádam nedopadnú tak, že si pod zámienkou hygieny kontroly tašiek a batohov sem-tam niečo uchmatnú, azda od hladu nezahryznú do desiaty dieťaťa. A čo tak v škole, ako v kostole, vyberať do zvončeka? Pred každou hodinou, ak sa má uskutočniť, si učiteľ vyberie svoju dávku a začne s chuťou učiť, konečne motivovaný. Skvelá perspektíva a štát ma po starosti. To by sa mu páčilo, čo?

Dosť srandičiek. Deti - to je vážna vec. Je to naša budúcnosť, tak si s ňou nezahrávajme! Môže sa stať, že deti prídu do školy, pekne sa posadia a učiteľov nikde. Kto bude dávať pozor na výlete, aby sa nám neutopili, kto im vštepí vedomosti, aby z nich boli ministri a vládni činitelia? Za to, že je to tak, ako to je, za to vlastne môžu učitelia, že vychovali takých "odborníkov". Pekný bič si na seba uplietli a z toho sa môžu spamätať len na školskom výlete v kruhu krásnej prírody a hlavne v kruhu detí, ktoré sa tešia na výlet a za nič nemôžu. Môžete zrušiť školu, len školské výlety nám, žiakom, neberte. Na čo by sme spomínali? Dodnes cítim zubnú pastu na tvári!

Váš stĺpček