Zora Krištúfková scenáristka, matka Petra Krištúfka
ScenáristkaZora Krištúfková študovala na Chemicko-technologickej fakulte v Bratislave, ktorú nedokončila, lebo dala prednosť práci reportérky v časopise Slovenka. Neskôr tvorila v Slovenskej televízie. Od roku 1982 pracuje na voľnej nohe. Napísala scenáre pre približne 400 dokumentárnych a publicistických relácií a dvanásť hraných filmov, divácky a komerčne veľmi úspešných aj v zahraničí. Napríklad v Japonsku, Švajčiarsku, Rakúsku a Nemecku. Viaceré z nich získali ocenenia na medzinárodných festivaloch (Stôl pre štrnástich - Prix futura Berlin, O mužoch, ženách a deťoch - finále Prix Italia, O sláve a tráve, Záhrada plná plienok).
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nebol, vždy mal veľa záujmov. Rozhodol sa, že sa naučí rozpoznať všetky vlajky sveta. Neskôr zbieral chrobákov. Odkedy sa naučil čítať, ležal v knihách.
Čo v puberte?
Žiadny alkohol, drogy. Bol striedmy vo všetkom.
Dokázal si poradiť s poriadkom v izbe?
Peťa naučila poriadku entomológia. Je to piplavá práca, vyžaduje si zmysel pre detail.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Serióznosť a ochotu pomáhať. Nežije iba sám pre seba, ale aj pre svoje okolie. Má dobré srdce.
V čom ste si podobní?
Obaja sme impulzívni, radi varíme, milujeme knihy.
Aká bola vaša spolupráca na najnovšom filme Dlhá krátka noc?
Hladká. On mi nekecal do textu a ja som nechodievala na nakrúcanie. Nevidela som denné práce, nepočula hudbu, ktorú tiež zložil. Dielo som si pozrela až hotové.
Čo vás na ňom najviac prekvapilo?
Najlepšie zo všetkých režisérov vystihol to, čo som chcela povedať. Bol to môj dvanásty celovečerný film, tak viem, o čom hovorím.
Kde sa vzala inšpirácia pri písaní scenára?
Píšem na základe poznania ľudských osudov. Postavy dotváram, z dvoch-troch ľudí vytvorím jednu osobu. Všetky moje filmy majú predobrazy.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Neviem, či som ho chválila. Pochvala by nemala byť vecou času a miesta. Dieťa musí cítiť, že mu rodič rozumie. Výchova nie je o pochvalách a o trestoch.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nečítala, len som si dala záležať na dojčení. Nebolo v móde a ja som si vzala do hlavy, že dojčiť budem. Aj z nemocnice som preto odišla skôr.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Vždy sme mali množstvo kníh. Peťa však zaujímali najmä rozprávky, ktoré som si vymýšľala.
Čo by vám syn mohol vyčítať?
Impulzívnosť.
Myslíte, že si rozumiete?
Veľmi a doteraz. Bolo by mi smutno, keby sme boli od seba ďaleko.
Pomáhate mu nejako dodnes?
Nikdy som mu nepomáhala, práve naopak, robila som mu napriek. Mal záujem o biológiu a o réžiu. Najprv rok vynikajúco študoval biológiu, potom to nechal a rozhodol sa študovať réžiu. Interne som poprosila známych, aby ho tam vzali až vtedy, keď zistia, že na to naozaj má.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Ešte stále bývame spolu v jednom byte.
Peter Krištúfek, režisér, spisovateľ, syn Zory Krištúfkovej
Boli ste niekedy problémovým dieťatom a v čom?
Bol som problémovým v tom, že som bol introvertný. Paradoxné, keďže sa teraz venujem réžii. Občas so mnou nebola ľahká reč ani pre moju tvrdohlavosť.
Sú na to nejaké cvičenia - ako sa stane z introverta extrovert?
Nie sú. Neviem, prispôsobil som sa bez návodu.
Pomohla vám pritom režisérska stolička?
Svoj vývoj vidím ako schodíky. Už na škole som urobil dva filmy - jeden 40 a druhý 26-minútový. Dlhá krátka noc je môj prvý celovečerný film. Po remeselnej aj po hudobnej stránke mi priniesol veľa skúseností.
Zvládnuť také odlišné herecké osobnosti ako je pani Strnisková či Szidi Tóbiás musí dať zabrať...
Herci sú špeciálna kategória, s ktorou sa človek, ak chce robiť réžiu, musí naučiť existovať. Práve toto mi dalo mnoho z hľadiska komunikácie. Získal som odvahu.
Čo ste zdedili po mame?
Ak ma vyhodia oknom, vrátim sa dverami. Som buldog. Tvrdohlavý a zanovitý.
V čom sa vám mama najviac páči?
V originálnosti myslenia. Netýka sa to iba tvorby, ale aj jej života. Je nekonvenčná s dávkou extrovertnosti.
V čom ste odlišní?
Som pozorovateľ, ktorý si všíma veci okolo seba a prežíva ich až následne. Máme rozdielny pohľad na svet. Mama je civilnejšia, nastavená na reálny život. Ja mám radšej mágiu.
Čo ste mame najčastejšie vyčítali?
Impulzívnosť, ktorá je však dôležitá pre tvorbu. Nič zásadné.
Rozprávala vám mama rozprávky?
Isteže, vždy si rada vymýšľala. Užil som si s ňou veselé detstvo.
Pomáha vám nejako dodnes?
Výrazne ma morálne podporuje. Nikdy však nerobila nič za mňa, a to bolo dobré. Vyvinul sa mi vlastný štýl písania.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na drobné milé zážitky, mama ma všade so sebou brávala. Aj na pracovné stretnutia.
Čím by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Keby sa nám ešte podarilo nakrútiť ďalší spoločný film. A keď ju chcem obdarovať, tak sloníka pre šťastie, kvety alebo drahokam.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Viem. My sa s mamou rozprávame o všetkom.
Režisér Peter Krištúfek rok študoval biológiu. Nakoniec sa rozhodol pre réžiu na VŠMU, a tú aj doštudoval. Niekoľko rokov moderoval v rádiu Ragtime nočnú reláciu Pod perinou a v rádiu Twist Nočný bar. V STV pripravil s Dadom Nagyom cyklus literárnych programov Silná káva. Je dvojnásobný finalista súťaže Poviedka, za ktorú pred nedávnom získal prémiu Literárneho fondu udeľovanú výborom Ceny Ivana Kraska. Vlani vydalo vydavateľstvo LCA jeho knižku poviedok s názvom Nepresné miesto. Venuje sa scénickej hudbe. Je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s mamou, orieškom Tinom a kocúrom Brunom.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský
