„Len jednotná politická formácia môže prinavrátiť opozícii kredibilitu“. Týmito slovami už niekoľko mesiacov apeluje bývalý predseda vlády Eduard Balladur na predstaviteľov pravice, aby podporili jeho jedinečný projekt – zjednotiť pravicu do jedného politického subjektu, ktorý nazval Únia za reformy. Jeden a pol roka pred prezidentskými voľbami možno skonštatovať, že Balladur dokázal svojím návrhom uspieť na viacerých dôležitých úrovniach.

Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky až 80 percent priaznivcov pravicových politických strán vyjadrilo vôľu, aby sa Balladurov projekt stal realitou. Balladur však neargumentuje len „vôľou voličov“, ale predovšetkým je presvedčený, že ak rozdrobená pravica nezmení svoje účinkovanie, je odkázaná na dlhodobé „politické živorenie“.

Chirac: Potrebujem vás

Ako sa dalo čakať, komplikovanejšia situácia nastala medzi politikmi. Balladurov návrh si získal väčšiu podporu medzi poslancami, senátormi a radovými členmi strán, ale predsedovia strán zaujali rezervovanejší postoj. Ešte vlani v decembri preto vznikla podpisová akcia, ktorej cieľom je vytvoriť účinný tlak práve na nich. Už ju podpísalo vyše 360 poslancov, senátorov a politicky aktívnych osôb. Celá myšlienka našla podporu aj u prezidenta Chiraca, ktorý sa aktívne podieľa na zvolávaní okrúhlych stolov pravice, kde všemožne nabáda k jednote: „Spolu ste neporaziteľní, ja vás potrebujem a vy sa môžete na mňa taktiež spoľahnúť.“

Politickí pozorovatelia považujú zjednocujúci proces v pravom politickom spektre za jedinečný, nakoľko v novodobých francúzskych dejinách vznikali len účelové dočasné koalície. Celkovo išlo štyri volebné aliancie, avšak ich reálny význam klesal práve ich dočasnosťou. Bývalý minister vnútra a predseda gaullistického Združenia pre Francúzsko (RPF) Charles Pasqua si myslí, že „vytvoriť veľké pravicové hnutie je síce vzrušujúce, ale nemožné.“

Všetci chcú byť prezidenti

Neznámou stále zostáva, ako zjednotenie prakticky uskutočniť. Podľa Balladura projekt môže byť úspešný jedine za predpokladu, že sa k nemu pripoja všetky demokratické pravicové strany. Dnes je však otázna účasť dvoch dosť významných osobností – Pasquu a predsedu druhej najsilnejšej pravicovej strany – Zväzu pre francúzsku demokraciu (UDF), Francoisa Bayroua. Dôvod je prozaický – obaja chcú kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2002, čo by v prípade, že vstúpia do Únie za reformy, nebolo také jednoduché. Každá seriózna politická strana totiž nominuje len jedného kandidáta. Vzhľadom na dominanciu Chiracovho Združenia pre republiku (RPR) v budúcej Únii za reformu by sa oficiálnym kandidátom strany stal s najväčšou pravdepodobnosťou súčasný francúzsky prezident.

Balladur:

navrhujem opatrenia

Eduard Balladur sa v rozhovore pre denník Le Figaro vyjadril, že si je plne vedomý toho, že nezdravá súťaživosť v novozaloženej strane „môže viesť až k jej neúspechu“. Je preto presvedčený, že kľúčovou úlohou je odstrániť akékoľvek podozrenie, že za celou akciou stojí snaha Chiraca eliminovať konkurenciu v prezidentských voľbách.

Balladur navrhuje, aby sa do stanov novej strany uviedlo, že predseda Únie za reformy nebude môcť kandidovať v nastávajúcich prezidentských voľbách, prípadne to, že v počiatočnom období strana nebude eliminovať súťaž kandidátov v prezidentských voľbách. Za najdôležitejší považuje časový aspekt: „Ak chceme, aby sa fúzia udiala ešte pred prezidentskými a parlamentnými voľbami v roku 2002, hraničným termínom na vznik politickej strany je leto 2001.“

Je preto veľmi pravdepodobné, že rokovania medzi predstaviteľmi politických strán budú práve počas februára naberať na intenzite, aby bolo možné v marci zaujať definitívne stanovisko.