Profesor počítačového inžinierstva trávi veľa času v budúcnosti
Na základe výskumu obsiahnutého vo svojej dizertačnej práci vytvoril revolučnú počítačovú architektúru, ktorá viedla k úplne novému druhu počítačov. V poslednom desaťročí vyvíjal úsilie na definovanie architektúry 64 bitových PowerPC procesorov, používaných pre servere IBM iSeries a pSeries. V súčasnosti pôsobí vo výskumných laboratóriách IBM v Rochestri, v Minnesote a prednáša na celom svete o trendoch v IT a technologickom pokroku. Okrem práce v IBM, pôsobí aj ako profesor na Katedre elektrotechniky a informatiky na Univerzite v Minnesote, kde prednáša o projektovaní vysoko-výkonných počítačov.
V dňoch 21. a 22. mája 2003 sa v Bojniciach uskutočnila konferencia združenia Common Slovensko, čo vlastne bolo prvé stretnutie užívateľov serverov radu IBM eServer iSeries, resp. IBM AS/400. Vzniklo v Spojených štátoch amerických so strategickou víziou uľahčiť transfer IT vedomostí, vzdelávanie, riešenie problémov a ovplyvňovať odvetvie v prospech celého spoločenstva. Poslaním organizácie Common Slovensko je poskytovať členom nezávislé fórum na výmenu vedomostí o súčasných trendoch v oblasti IT. Pri tejto príležitosti na Slovensko pricestoval aj jeden z najvýznamnejších vedcov 20. storočia v oblasti IT, hlavný architekt servera iSeries Dr. Frank Soltis z USA.
Ako dlho sa už venujete počítačovej architektúre?
Príliš dlho. 32 rokov.
Ste vlastníkom 25 patentov. Čoho sa týkajú?
Väčšinou počítačovej architektúry a časť z nich sa samozrejme uplatňuje aj v terajšom rade serverov iSeries. Napríklad Single level store, technológia na ktorej som pracoval už na univerzite, alebo automatizovaná správa týchto serverov.
Aj spoločnosť IBM predbehla v množstve registrovaných patentov svojich konkurentov.
IBM vidí seba ako technologickú spoločnosť, ktorá investuje do mnohých rôznych oblastí, z ktorých však nie všetky sa budú môcť úspešne presadiť. Aby sme mohli v budúcnosti využiť to čo vymyslíme, dávame si to patentovať. Musím priznať, že v minulosti bola vo firme vnútorná konkurencia. Potom však prišiel na riadiacu pozíciu človek, ktorý to okamžite zrušil. Paradoxne práve potom nastal nárast počtu patentov od IBM.
Okrem práce vo výskumných laboratóriách prednášate na celom svete, pôsobíte aj ako profesor počítačového inžinierstva na Univerzite v Minnesote. Považujete sa skôr za odborníka v IT, alebo vedca, alebo skôr vizionára?
Sám seba vnímam predovšetkým ako technológa, odborníka, ktorý sa zameriava na budúcnosť, takže sa hádam môžem nazvať aj vizionárom. Každopádne v budúcnosti trávim veľa času, aj keď musím povedať, že jednou nohou som v univerzitnom prostredí, ktoré generuje množstvo nových myšlienok. A druhou sa snažím byť v oblasti výskumu a vývoja spoločnosti IBM, pomáhať pri presadzovaní nových technológií a pomáhať zákazníkom ich využívať.
Ste vedúcim výskumu v oblasti serverov. Ak sa na tento segment pozrieme očami laika, dá sa povedať, že ide najmä o neustály nárast výpočtového výkonu?
Určite nejde len o zvyšovanie výkonu. Skôr je hlavným problémom riešenie rastúcej komplikovanosti systémov. Je to zároveň najčastejšia požiadavka našich klientov, ktorí povedzme za uplynulých 10 rokov, len pridávali servery do svojho portfólia. Vždy, keď sa objavila nová aplikácia, ktorú potrebovali zaradiť do ponuky, kúpili server. A teraz majú problémy so spravovaním svojich informačných systémov. Majú málo rozhraní, veľký počet správcov, ktorí napriek tomu že sa snažia, nedokážu poskytovať kvalitné služby. Preto sme sa rozhodli investovať do vývoja tzv. autonómnych výpočtových technológií, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa počítače, serveri, vedeli spravovať samé. Stačí sa pozrieť na vývoj dopytu po odborníkoch na informatiku. Pri takomto náraste by sa o desať rokov musel informačnými technológiami zaoberať nielen každý muž, ale aj žena a každé dieťa na tejto planéte. Je to, samozrejme, nezmysel.
Veľmi často hovoríte o hardvérovej konvergencii…
Jednoducho ide o používanie rovnakého hardvéru na všetkých serveroch. Ľudia často hovoria o hardvéri ako o komodite. Podľa mňa je však veľmi dôležitý, pretože pokiaľ chceme aj v tom základnom systéme použiť skutočne špičkové technológie, nedosiahneme to inak, len tak, že určité technológie budeme používať vo všetkých radoch serverov. Aby sa to aj oplatilo.
IBM investuje do vývoja hardvérových technológií, ktoré používa následne vo viacerých platformách. Snaží sa ich ponúknuť aj iným firmám. Pretože situácia na trhu serverov oproti trhu s PC je odlišná. Na trhu PC sú všetky komponenty štandardizované, to čo ponúka Dell v podstate ponúka aj HP. V prípade serverov nie. Našim cieľom je v budúcnosti zabezpečiť, aby ten hardvér bol rovnako kvalitný.
Vieme hovoriť o životnosti technológií? Kedy sa vlastne zákazník rozhodne pre novú platformu?
Aj keď to viac - menej závisí od zákazníka, je ten cyklus modernizácie spravidla 3-5 rokov. Platí to pre tých zákazníkov, ktorých poznám ja. V tomto prípade zákazníci upgradeovali svoju technológiu v rokoch 1998/99 v očakávaní zlomu tisícročia. Dnes opäť nadišiel ten čas pre nich, kedy by mali opäť modernizovať. Mnohí to však oddiaľujú vzhľadom k tej ekonomickej situácii, ktorá je známa. Ale pomaly sa modernizovať začína. V 3. a 4. štvrťroku minulého roka sme to pozorovali v Amerike, na prelome rokov v Ázii, uvidíme čo s tým narobí nedávna epidémia SARS. V Európe na túto vlnu modernizácie čakáme.
Prieskumy jasne ukazujú, že trendom je znižovanie nákladov na IT infraštruktúru.
Je pravda, že v čase takejto hospodárskej recesie ten nákup serverov poklesne, ale my pozorujeme dve veľké oblasti, kde predsa sú tí zákazníci ochotní investovať do nových zariadení. Prvou je takzvaná konsolidácia serverov, kde ekonomické výhody sú evidentné. Ide vlastne o to, že obsah serverov, ktoré môžu byť geograficky od seba vzdialené, sa prenesie na jeden, na jednu skriňu. V tomto prípade je tá úspora evidentná. Druhá oblasť je ochrana pred katastrofami. Predtým zákazník priveľmi nedbal nato, či mu nejaký server vypadne. Dnes sa už o to zaujíma. Je snaha vytvoriť duplicitu, vylepšiť systémy zálohovania.
Prejavila sa recesia aj na produkcii čipov z vašej fabriky? Investovali ste tam zhruba 3 miliardy USD, ale pre potreby IBM stačí aby linky išli na 40%.
V tomto prípade ani tak nejde o účinok ekonomickej recesie, ako skôr o výsledok novej investície IBM. Továrne na výrobu čipov sa obnovujú každé 3 či 4 roky, keď treba tú technológiu vylepšiť. V tomto prípade bola kapacita takto nastavená, aby 40% pokrývalo vlastné potreby a 60% išlo na výrobu čipov pre iné firmy. Spoločnosť AMD ohlásila nedávno výrobu svojich čipov práve v tejto továrni IBM. Rovnako aj Sony si svoje mikročipy do Playstationov necháva vyrábať u nás. Pre HP vyrábame niektoré riskové procesory. Tým, že vyrábame pre iných, znížime náklady na výrobu našich vlastných. Zatiaľčo predtým sme vyrábali čipy iba pre seba, teraz, keď sa zistilo, že toto technologické odvetvie je pre firmu veľmi ziskové, rozhodlo sa o rozšírení kapacity tak, aby sme výrovu vedeli ponúknuť aj iným firmám.
Vy ponúkate svojim zákazníkom niečo, čo stále síce nepotrebujú, no sú obdobia, kedy by zvýšený výkon prijali. Hovorí sa o prenájme výpočtového výkonu.
Túto technológiu sme ohlásili v januári, samotné serveri sa začali dodávať vo februári, preto je podiel takýchto zákazníkov primerane nízky. Zrejme porastie, keďže v súčasnosti všetky serveri iSeries sa dodávajú s takouto technológiou. To znamená, že sú vo svojej výpočtovej kapacite naddimenzované oproti tomu začo zákazník platí. Procesory nad tú zaplatenú kapacitu sú vypnuté a v prípade potreby si ich zákazník môže zapnúť.
Aký má potom z toho benefit IBM?
Už niekoľko rokov ponúkame možnosť, že si v systéme môže zákazník zapnúť procesory, ktoré tam sú, ale boli neaktívne. Doteraz ich však nemohli vypnúť. Pokiaľ zistíme, že si zákazníci „nadbytočné“ procesory nezapínajú, tak sa nám to veľmi neoplatí. Isteže by sme potom museli ten prístup prehodnotiť, ale vychádzali sme z toho, že väčšina firiem má vo svojich výpočtových nárokoch určitú špičku. Povedzme maloobchodné firmy pred Vianocami, alebo sú firmy, ktoré na konci každého mesiaca či štvrťroka potrebujú spracovať väčší objem dát. Potom procesory vypnú. Pre tieto firmy by spomínaná možnosť mohla byť zaujímavá. Tento model je pre nich ekonomicky prijateľný.
Autor: Radovan Kovalský
