Sanchez predstúpil pred novinárov a oznámil: „Vedenie klubu je proti predĺženiu kontraktu Del Bosqueho. Chceli by sme sa mu za odvedenú prácu poďakovať.“
Športový riaditeľ Jorge Valdano: „S Del Bosquem sa končí jedna éra a ani Hierro nám už viac nepomôže. Del Bosque má za sebou úspechy, ale zmeny by sa mali uskutočniť v správnom čase. Podľa nás práve teraz. Hierro má už svoj vek a myslíme si, že prišiel správny moment, aby sme sa s ním dôstojne rozlúčili.“
Del Bosqueho neudržalo vo funkcii ani sedem triumfov s bielym baletom počas jeho štvorročného pôsobenia v Madride. Po vystriedaní Walesana Johna Toshacka dosiahol dva domáce tituly, dve prvenstvá v Lige majstrov, vyhral Svetový pohár, európsky i španielsky Superpohár.
Dopadol podobne neslávne ako pred piatimi rokmi Nemec Jupp Heynckes, ktorý si po amsterdamskom víťaznom finále nad Juventusom Turín v Lige majstrov musel nečakane baliť kufre. Pritom bol Del Bosque v Madride veľkým a uznávaným pojmom, ktorý pracoval pre klub ako jeho bývalý hráč či neskôr na rôznych funkcionárskych postoch dlhých tridsaťpäť rokov.
Už niekoľko týždňov cítil, že ho nezachráni ani zisk titulu. Pre prezidenta Realu Florentina Péreza vraj táto trofej nebola podstatná. O zmene na trénerskom mieste bol údajne presvedčený už dlhšie. Najúspešnejší klub uplynulého storočia navrhol odvolanému trénerovi miesto technického riaditeľa.
„To nie je pre mňa,“ vyhlásil rozčarovaný Del Bosque, ktorý kritizoval spôsob a metódy vedenia. „Na rozlúčku povedali len abstraktné slová. Hovoria o novej ére a používajú pritom len pár prázdnych slov. Už dlhšie som vedel, že Real som mnou ďalej neráta.“
Pravdepodobnou príčinou jeho predčasného odchodu je vypadnutie Realu už v semifinále Ligy majstrov, v ktorej obhajoval prvenstvo. Aj počas majstrovských osláv stál len na pokraji záujmu. „Musím si rýchlo nájsť niečo nové. Ale nikdy nie v Atléticu Madrid či Barcelone,“ zdôraznil Del Bosque.
Malá palácová revolúcia v tíme deväťnásobného víťaza európskeho pohára číslo jeden stiahla so sebou aj skúseného obrancu a kapitána Fernanda Hierra. Bielemu baletu bol verný štrnásť rokov. Počas nich obliekol klubový dres 601-krát a zaradil sa za Manola Sanchisa (711), Santillanu (643) a Francisca Genta (605) na štvrté miesto v počte odohraných stretnutí. (mb)
