Absolventi Harvardskej univerzity. FOTO - ČTK
O jeden hlas.
Zvýhodňovanie čiernych uchádzačov o vysokoškolské štúdium funguje celé štvrťstoročie a stihlo zmeniť Ameriku. Bieli aj čierni Američania posledné roky reagovali na slová „pozitívna diskriminácia“ znepokojene. Pred Najvyšší súd sa dostal spor Michiganskej univerzity a troch bielych neúspešných uchádzačov o štúdium.
Systém, ktorý prideľoval černochom, hispáncom a pôvodným obyvateľom Ameriky pri prijímačkách zopár bodov k dobru, mal byť daňou za okupáciu území Indiánov, desaťročia otrokárskeho režimu, generácie vychované v segregovaných školách a zároveň zábezpekou proti tajným sympatizantom stále aktívneho Ku- Klux-Klanu sediacich v prijímacích komisiách.
Zmena naozaj nastala. Systém rozbil rovnicu najchudobnejší rovná sa farebný a utvoril priestor na vznik menšinových elít. V Amerike sa začala vznikať afroamerická stredná vrstva. Nikdy by to však nebolo možné, keby na základe súdneho rozhodnutia pred štvrťstoročím nenazval Washington vzdelávanie etnických menšín „štátnym záujmom“ a nezačal ho výrazne dotovať.
V posledných rokoch sa ozývajú hlasy, že zvýhodnenie je len iná forma diskriminácie a že „vyvažovacie“ opatrenie už stratilo v 21. storočí opodstatnenie. Nervozita vyvrcholila v žalobe neúspešných bielych uchádzačov na Michiganskú univerzitu, ktorí tvrdia, že boli zvýhodnením menšinových študentov rasovo diskriminovaní.
Rozhodnutie súdu padlo ani nie týždeň potom, ako Amerikou otriasla správa o rasových nepokojoch v segregovanom mestečku Benton Harbor v štáte Michigan. V tom istom čase sa v areáli Michiganskej univerzity zhromaždili budúcoroční prváci. Korešpondent BBC si ich bol obzrieť: „Boli mladí, plní síl a nadšení - a väčšinou bieli.“ V hlavnom meste Michiganu Detroit pritom žije 80 percent černochov.
Najvyšší súd svojím rozhodnutím zakonzervoval doterajší stav vecí. Dodatkové rozhodnutie, ktorým prikazuje zmenšiť počet bodov, ktoré dostávajú černosi, hispánci a indiáni ako bonus pri prijímaní na bakalárske štúdium, je len úsilím o utíšenie kritiky.
Pravidlo, ktoré na jednej strane odstraňuje rasovú nerovnosť, na druhej však zasieva drobné, ale početné semienka nenávisti, zostáva dočasne v platnosti. Dlho sa však už neudrží - a Ameriku čaká ťažká úloha vystriehnuť pravú chvíľu na jeho zrušenie. Sudkyňa O‘Connorová, ktorej hlas v pondelok rozhodol, mu dáva 25 rokov.
Oveľa skôr však čakajú Ameriku v roku 2004 nové voľby. Nervozitu okolo „pozitívnej diskriminácie“ nepochybne umne využijú bieli aj čierni uchádzači o moc v blížiacom sa predvolebnom cirkuse.
Sám prezident George Bush najprv bielych odmietnutých študentov podporil. Po vypočutí rozsudku však vyhlásil, že „ho potešila podpora diverzity na amerických univerzitách“. Ani Bush si nemôže dovoliť zabudnúť na rastúcu voličskú základňu z afroamerických a hispánskych komunít.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
