„Nemôžeme tvrdiť, že ide o bežnú záležitosť. Dostávame sa z obdobia napätia a nedá sa povedať, že všetko zlé je už za nami,“ komentoval summit pre agentúru Reuters nemenovaný európsky diplomat.
Pozorovatelia tvrdia, že Amerika a Európa si napriek dlhodobým skrytým nezhodám a zásadným rozporom, ktoré vyvolala iracká kríza, nemôžu dovoliť predlžovať krízu. Dôvod je jednoduchý: objem vzájomných obchodov. Ten nepustí a vždy mocnosti nasmeruje do správnych koridorov. Veď ekonomické vzťahy Ameriky a Európy majú hodnotu 2,9 miliardy eur denne.
Aj preto sa očakáva, že ekonomická agenda summitu - či už investičné dohody Američanov s budúcimi členmi únie, alebo kontajnerová preprava - sa vyrieši pomerne hladko. „Nesmieme dovoliť, aby vírus politických nezhôd zasiahol zdravé telo našich ekonomických vzťahov,“ povedal veľvyslanec Európskej komisie vo Washingtone Günter Burghardt.
V ekonomickej agende summitu je však aj niekoľko problematických bodov: spory okolo geneticky modifikovaných potravín aj problémy vo Svetovej obchodnej organizácii.
Oveľa komplikovanejšie však budú debaty politické. Nezahŕňajú len aktuálnu krízu po vojne v Iraku, ale aj dlhodobejšie spory medzi dvoma brehmi Atlantiku. Predchádzajúce dni však naznačili, že hlavne v Európe sa naozaj snažia dostať vzťahy s Američanmi na predvojnovú úroveň.
Európski lídri na minulotýždňovom summite v Grécku napríklad veľmi dôrazne vyzvali Irán, aby umožnil inšpekcie svojich nukleárnych zariadení. Doteraz razili skôr cestu opatrného dialógu s teheránskym režimom a pomerne skepticky sa stavali k názoru Georgea Busha, že Irán patrí do osi zla.
Američania túto miernu zmenu spájajú aj s tým, že v Európe si uvedomili, že za ich chrbtami sú režimy, ktoré o chvíľu môžu vyrobiť jadrovú zbraň a že niekedy bude treba na ne použiť silu. Európa však na rozdiel od amerického presvedčenia o oprávnenosti a nevyhnutnosti preventívnych útokov trvá na tom, že použitie sily je poslednou možnosťou a mala by byť schválená OSN.
Európa bude dnes chcieť ukázať, že hrozbu terorizmu vníma vážne. Malo by sa to prejaviť podpisom dohody o vydávaní zločincov. Európania si však presadili, že sa nebude vzťahovať na ľudí, ktorým by hrozil v Amerike trest smrti.
Georgeovi Bushovi a Romanovi Prodimu sa zrejme nepodarí dosiahnuť zhodu o Medzinárodnom súdnom tribunále, ktorý Američania neuznávajú a presviedčajú krajiny vstupujúce do únie, aby urobili to isté.
Medzinárodný súdny tribunál, rovnako ako nie všetkými v únii uznávané presvedčenie, že preventívne útoky sú neprijateľné, či rozpory pre Irak naznačujú, že únia môže s Američanmi rokovať len o veciach, v ktorých medzi jej členmi panuje zhoda.
O tých by sa malo hovoriť na summite, ak sa chce označiť za zmierovací.
