, ktorý vyhlásil, že Argentína „kubánsky národ zradila a slúži iba agresívnym snahám Spojených štátov proti Kube“.

Kubánsko-argentínska diplomatická kríza sa začala predminulý víkend, pričom priamo nadväzuje na diplomatickú roztržku s Českom. Tú spôsobilo zatknutie Jana Bubeníka a Ivana Pilipa na Kube.

Obe aféry majú spoločného menovateľa - Komisiu OSN pre ľudské práva. Tá sa totiž vlani rozhodla Kubu opätovne zaradiť do zoznamu štátov porušujúcich ľudské práva. Rezolúciu, ktorú predložila Česká republika s Poľskom, schválilo 21 štátov vrátane Argentíny.

Ako sa to začalo

Fidel Castro počas medzinárodného kongresu socialistických ekonómov na Kube vyhlásil, že ak bude Argentína tento rok v Komisii OSN pre ľudské práva opäť hlasovať proti Kube, „bude to znamenať, že sa pred Američanmi plazí“. Castro to povedal krátko po tom, ako sa mu do rúk dostala správa tlačovej agentúry ANA, z ktorej sa dozvedel, že Argentína Komisiu OSN pre ľudské práva tento rok podporí.

Legenda svetového komunistického odboja ďalej zdôraznila, že Argentína chce podporou komisie OSN získať od Spojených štátov finančnú pomoc 40 miliárd dolárov, pretože „je vo finančnom svrabe“.

Šéf argentínskej diplomacie nemeškal a prikázal svojmu veľvyslancovi v Havane, aby sa vrátil na konzultácie domov. Konflikt ďalej pokračoval tým, že Buenos Aires požiadalo Castra, aby svoje výroky vysvetlil. Havana to označila za neprijateľné a kubánsky veľvyslanec v Argentíne povedal, že „sa nič z Castrových slov vysvetľovať nebude, lebo všetko je jasné“. Médiá v Argentíne mu dali za pravdu.

Fiesta sa skončila, seňores!

Séria uštipačných poznámok, ktoré prostredníctvom médií lietajú celou Latinskou Amerikou, sa stala pomaly iróniou. No iba málo znalcov tamojších pomerov vie s určitosťou povedať, o čo Castrovi ide. Niektorí hovoria, že sa snaží zakryť kubánske dlhy voči Argentíne, ktoré presahujú miliardu dolárov, pričom o Kube je známe, že medzi ochotných platcov nikdy nepatrila.

Slová, ktoré Castro vyriekol, porušili všetky pravidlá diplomatickej etiky. O kubánskom lídrovi je pritom známe, že v medzinárodnej politike nevyvoláva slovné konflikty bezdôvodne. Okrem Argentíny to tento rok môžu potvrdiť i Česi.

Tí, ktorí kubánske politické pomery poznajú, vedia, že kubánska diplomacia na čele so živou legendou komunizmu je iba dcérou z nutnosti a že nikdy nebola profesionálna. A správanie sa Havany voči Argentíne nie je ľahké analyzovať aj preto, že Buenos Aires bolo vždy stúpencom zrušenia medzinárodného embarga voči Kube.

Časy sa ale menia a „politika začína byť tvrdá“, ako hovoria latinskoamerickí komentátori, ktorí oprávnene tušia, že Bush nebude k výstrelkom Castra, jeho venezuelského kolegu Huga Cháveza či iným populistom v Latinskej Amerike tolerantný ako jeho predchodca Bill Clinton. Argentínsko-kubánska aféra to môže potvrdiť.

JURAJ TOMAGA