Pod Tatrami, v obci Vojňany v okrese Kežmarok, sa traduje nezvyčajný príbeh. Jeho korene sa rozhodla vypátrať archeologička múzea v Kežmarku Marta Giertlová. „Od starých rodákov som si vypočula historku o dedine, ktorá sa niekedy v stredoveku prepadla pod zem,“ povedala Giertlová.
Na lúke za obcou natrafila na základy rodinného domu s kachľovou pecou. Na celej ploche dnes odokrytého náleziska našla množstvo zlomkov keramiky pochádzajúcej zo 14. či z 15. storočia.
Záujem archeologičky smeruje k objaveniu starého kostola. O jeho existencii svedčí mapa z roku 1839, kde sa spomína pod názvom Koscielisko.
„Predpokladám, že v jeho blízkosti sa pochovávalo a možno i tu pretrvával zvyk vkladať mŕtvemu do úst mincu potrebnú na cestu do záhrobia. Podobný nález sa nám podaril aj v samotných Vojňanoch, kde sánky kostlivcov boli dozelena sfarbené medenkou,“ povedala archeologička.
Výskum fascinuje aj starostu Vojnian Milana Trembu. Je presvedčený, že vojňanský chotár bol miestom, kam chodilo na zálety poľské knieža Boleslav, neskôr zať uhorského kráľa Bélu IV. (1235 – 1270). „Je historicky podložené, že vyženil okolie Podolínca a Magury. Keďže zatiaľ neexistujú priame dôkazy o jeho pohybe v okolí, pokúsime sa dokázať, že to naozaj tak bolo a potom budeme môcť na Boleslavovom chodníku zriadiť turistickú trasu,“ tvrdí starosta.
Najprv však bude potrebné vyriešiť rébus prepadnutej dediny. „Požiadali sme Archeologický ústav v Nitre o požičanie prístroja na mapovanie základov stavieb ukrytých pod zemou,“ tvrdí starosta. Je rozhodnutý výsledky výskumu použiť na rozprúdenie života v obci, ktorá leží mimo turistických trás i hlavných cestných ťahov.
