Bratislavčanka Martina časť tohtoročných prázdnin strávila nad školskými učebnicami. Dobiehala gymnaziálne učivo tretiakov zo slovenčiny, z literatúry, nemčiny a dejepisu. Na konci prázdnin z nich musí zložiť rozdielové skúšky, aby sa opäť mohla zaradiť do svojej domovskej triedy budúcich maturantov na Osemročnom gymnáziu na Tilgnerovej ulici. Predchádzajúci školský rok totiž prežila na strednej škole v meste Bowling Green, v americkom štáte Kentucky. V konkurencii amerických rovesníkov a študentov z Japonska, Nemecka, utečencov z Vietnamu či Bosny obstála skvele. Jej koncoročné výsledky sa skveli samými áčkami.

Ako sa dostať na študijný pobyt

Čo predchádzalo ročnému výletu sedemnásťročnej gymnazistky do Ameriky? „Najskôr som sa o štúdiu v zahraničí bavila len tak nezáväzne s priateľkou. Boli sme druháčky. Rodičia proti neboli. Americká nadácia Open Society Foundation organizovala v škole výber na ročné štúdium s možnosťou získania štipendia. Prihlásila som sa. Do užšieho výberu mi chýbali dva body. Potom mama objavila možnosť Americkej kultúrnej výmeny (AISE) pre stredoškolákov, ale bez štipendia. Veľmi sa mi to síce nepozdávalo, odrádzalo ma množstvo papierovania, potvrdení, lekárskych vyšetrení, prihlášku som však nakoniec v apríli podala a už v auguste som cestovala do Ameriky. Školský rok sa už na mojej novej škole rozbiehal,“ spomína Martina.

Hneď dodáva: „Odporúčam tým, čo tiež chcú skúsiť štúdium v zahraničí, aby sa naň začali pripravovať v predstihu. Predídu zbytočným stresom. Čím skôr sa o štúdium uchádzajú, tým majú väčšiu možnosť, že si ich vyberie dobrá zahraničná rodina, v ktorej prežijú desať mesiacov. Ja som túto skutočnosť zanedbala a viac-menej som na to doplatila. Po príchode do Ameriky som totiž zistila, že moja náhradná rodina s dvoma deťmi mi absolútne nesedí. Mali príliš odlišný životný štýl, ktorému som sa nevedela ani po mesiacoch prispôsobiť. Každý deň sa riadili presným stereotypom. Nakoniec som rodinu na posledné tri mesiace vymenila.“

Predmety si vyberajú sami

Na americkom stredoškolskom štúdiu sa Martine najviac páčilo to, že vedie študentov k samostatnosti. „Mali sme povinný anglický jazyk a americkú históriu. Ostatné predmety sme si mohli vyberať podľa záujmov a zamerania, čo chceme v budúcnosti robiť. Bola som síce zapísaná ako žiačka tretieho ročníka, ale to bola iba formalita. V kurzoch voliteľných predmetov boli študenti zaradení nie podľa veku a ročníka, ale podľa toho, čo už z predmetu vedeli. Zvolila som si ešte matematiku, fyziku, nemčinu, zborový spev a informatiku.“

Vyučovacia hodina trvá 55 minút a študent si vraj na nej stihne urobiť aj domácu úlohu.

Pred tabuľou sa neskúša

Martine sa najviac páčila snaha o objektívne hodnotenie žiakov. Neodpovedá sa pred tabuľou, k známke sa študent dopracuje súhrnom bodov, ktoré zbiera celý semester. Za domáce úlohy, malé previerky, testy.

„Napríklad fyzikár si študentov testoval prostredníctvom pracovného zošita s otázkami, ktoré museli vypracovať po prebraní istého počtu lekcií. Učiteľ informatiky zasa na každej hodine zisťoval, ako sme pokročili v rýchlosti a bezchybnosti písania na počítači. Obdivovala som aj prístup pedagógov k študentom. Tam vám pedagóg nedáva neustále najavo, že on je pre vás autorita, ktorú musíte na slovo počúvať, on sa vám to snaží dokázať. Ale nenásilne, tak ľudsky, že to prijímate. To som im závidela,“ hovorí Martina.

Vycibrila si angličtinu

Čo Martine rok na americkej strednej škole dal? „Objektívnejší pohľad na Američanov. Európan pochopí, v čom sú iní, až potom, keď s nimi nejaký čas žije. Keď rozmýšľa ako oni a vžije sa do ich psychiky.“

Martina má pocit, že dospela oveľa viac, ako keby bola zostala doma pri rodičoch. „Už nie som taká emocionálna ako pred odchodom, dokážem lepšie narábať so svojím temperamentom. Stala som sa otvorenejšou a samostatnejšou. Rodičia tvrdia, že občas až príliš. Vycibrila som si hovorovú slovnú zásobu angličtiny, dokážem v angličtine rozmýšľať. Zvykla som si na slang.“

Budúca maturantka sa pohráva s myšlienkou na zahraničnú vysokú školu. Amerika by to vraj ani byť nemusela, ten ich konzumný životný štýl ju veľmi neoslovuje. Skôr sa hodlá poobzerať po niečom v Európe.