Pastieri si každé ráno skryli jedlo do dutiny v strome. Potom sa pustili za ovcami na pašu.
Všimla si ich líška. Niekoľko dní ich z úkrytu pozorovala, kým nezískala istotu, že si po jedlo prídu až o niekoľko hodín.
Raz ráno líška zasa sledovala pastierov, ako si odkladajú jedlo a potom odchádzajú. Vyčkala, kým sa stratia z dohľadu, a rozbehla sa k dutému stromu. Otvor v kmeni bol síce úzky, ale keď stiahla brucho, pretisla sa dnu. Ihneď sa pustila do jedenia. Jedla a jedla, kým vládala.
Potom sa chcela pretisnúť cez otvor von, ale na svoje zdesenie zistila, že sa jej brucho vydulo ako balón. Nech sa namáhala, ako chcela, vtiahnuť brucho nevládala.
Bola v pasci. Začala tak zavýjať, až ju začula jej kamarátka a pribehla k stromu.
"Pomôž mi," vzlykala líška. "Tak som sa najedla, že sa nemôžem pretisnúť von."
"Môžeš urobiť len jedno," povedala jej priateľka, potriasajúc hlavou.
"Čo?" spýtala sa líška dychtivo.
"Musíš počkať, kým ti spľasne brucho, až potom budeš môcť zasa vyjsť von."
Poučenie: Aj dobrého veľa škodí.
Bájka je z knihy Ezopove bájky. Autorom bájok je Ezop. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila: Jindra Hermanová.
