„Mafia či Camorra tu vždy existovali a vždy existovať budú. Musíme sa s touto realitou naučiť žiť.“ Toto nie sú slová z nejakého poklesnutého mafiánskeho príbehu. Patria talianskemu ministrovi infraštruktúry Pietrovi Lunardimu, ktorý ich vyriekol na neformálnom stretnutí vo štvrtok večer.

Odštartoval tak veľkú politickú debatu. Ako informoval španielsky denník El País, Lunardi, jeden z podnikateľov v stredo-pravicovej vláde Silvia Berlusconiho, sa vzápätí svoj výrok snažil zatĺcť a zmierniť. Médiá, ľavicová opozícia i sudcovia ale hovoria jednoznačne: toto sa nedá tolerovať.

Generálny prokurátor Pierluigi Vigna či bývalý predseda tzv. antimafiánskej komisie Giuseppe Lumia označili Lunardiho slová dokonca za „neslýchané a urážajúce“.

Súvislosti sú ale iné, lepšie povedané talianske. Pietro Lunardi je majiteľom stavebnej firmy, ktorá sa orientuje na veľké stavby a podľa komentátorov mu išlo o to, aby obhájil nový zákon, ktorý parlament schválil začiatkom augusta.

Ten totiž uľahčuje postup pri udeľovaní verejných zákazok pre súkromné firmy, ktoré zahŕňajú aj výstavbu diaľničných úsekov a mostu cez Messinskú úžinu, spájajúcu kontinentálne Taliansko a Sicíliu - tie sú pre Berlusconiho vrcholom programu pre oživenie ekonomiky.

So spomínaným zákonom a Berlusconiho výstavbou infraštuktúry súvisí schválenie istého druhu amnestie, ktorá umožňuje návrat ilegálneho talianskeho kapitálu zo zahraničia. Ten podľa expertov predstavuje takmer pol bilióna eur. Amnestia sa bude na kapitál vzťahovať iba vtedy, keď boli ilegálne vyvezené peniaze zarobené legálne.

Masívnym prílevom kapitálu chce talianska vláda zalátať očakávané diery v rozpočte, ktoré, aspoň to tak Berlusconi tvrdí, zdedili po predchádzajúcej ľavicovej vláde. Práve tieto peniaze sú dôležité pre urýchlenie infraštruktúrnych prác. Nepozerá sa pritom na prideľovanie zákaziek v minulosti, keď verejné peniaze v južnom Taliansku živili slávnu Cosa Nostru či iné miestne mafie.

Opozícia preto spomínanú kapitálovú amnestiu a zákon o infraštruktúre ostro kritizuje, pretože sa obáva, že uľahčí prístup mafiánov k verejným súťažiam. Podľa súčasnej vlády ale „tento problém nemôže zabrániť v budovaní infraštruktúry“ a Lunardiho výrok konanie Berlusconiho vlády iba potvrdil. Peniaze sú totiž vždy len peniaze a predvolebné sľuby treba plniť.

Známi bojovníci proti mafii ale bijú na poplach a snažia sa pripomenúť osudy stoviek štátnych zamestnancov, ktorých mafia pri „účasti na verejných súťažiach“ posielala na onen svet. Rovnako reagovali aj niektorí podnikatelia. Napríklad vdova po Liberovi Grassim, podnikateľovi, ktorého v roku 1991 zastrelili, pretože odmietol platiť „mafiánsku daň“, požiadala talianskeho prezidenta Carla Azeglia Ciampiho, aby proti Lunardiho vyjadreniam vystúpil.

Ministrov výrok o „spolunažívaní s mafiou“ sa ale zdá byť iba akýmsi podvedomým prerieknutím. Stačí si spomenúť na premiéra Silvia Berlusconiho, ktorého v dvoch prípadoch vyšetrujú za údajné väzby na mafie.