Marián v drese Ottawy neprekonal brankára diablov Brodeura.
Prvýkrát v histórii vyhral tím Ottawa Senators Prezidentovu trofej za prvenstvo v základnej časti a v play off sa prebil až do finále Východnej konferencie. Aj v sérii s New Jersey patril slovenský útočník MARIÁN HOSSA (24) k najvyťaženejším hráčom, no šťastena sa s jeho hokejkou nekamarátila. V poslednom súboji s diablami sa najproduktívnejší muž senátorov dvakrát ocitol pred skvelým brankárom Brodeurom v gólovej šanci. Lenže keby neexistuje ani v hokeji. „Next Year“, utešovali svetlovlasého Trenčana fanúšikovia.
Po domácej prehre v rozhodujúcom siedmom zápase s New Jersey vo finále Východnej konferencie ste so sklonenou hlavou dlho zostali sedieť na modrej čiare. Najväčšie sklamanie vo vašej hokejovej kariére?
„Stále som nechcel veriť, že inak vynikajúca sezóna sa pre nás skončila. Nevedel som to prehltnúť, rozhodol jediný gól.“
Herne bola vaša Ottawa v tomto zápase aktívnejšia. Rozhodol brankársky post?
„Určite. Náš Lalime chytal dobre, ale Brodeur bol lepší. Navyše, skúsený tím diablov mal dobre prepracovanú obranu. Vôbec sa nehrnul dopredu, čakal na naše chyby. My sme túto taktiku úspešne uplatnili v šiestom stretnutí v New Jersey, no v tom poslednom sme doplatili na vlastné chyby.“
Vy ste robili súperovej obrane veľké problémy, dostávali ste sa jej za chrbát. Mali ste množstvo šancí, no namiesto gólov ste zbierali zväčša asistencie. Našiel vám tréner správne miesto?
„Hral som v pohode. Góly som nedával hlavne preto, že ma bránil takmer vždy skúsený kapitán Stevens s Whitem. Pre mňa to bola vlastne prvá sezóna, v ktorej ma pozorne strážili najlepší obrancovia súpera. Napriek tomu som si šance urobil, no vždy niekto môj puk na ceste do siete zastavil. Nerobil som si z toho ťažkú hlavu, snažil som sa pomôcť spoluhráčom dobrou prihrávkou alebo v defenzíve.“
Je Stanley Cup v správnych rukách?
„Devils možno nemali najlepší tím, ale za ním stál momentálne najlepší gólman na svete.“
Čo hovoríte na nečakanú produktivitu Maddena a Langebrunnera, ktorých mená mali dosť ďaleko od hviezdnej spoločnosti hokejových umelcov?
„Hviezdou je možno iba Patrik Eliáš. Tí ďalší však mali veľké srdcia a mužstvo dobre prešpekulovanú obranu. A keď je v bránke taký borec ako Brodeur, tak na víťazstvo stačia niekedy iba jeden - dva góly.“
V základnej časti ste si utvorili s 80 bodmi osobný rekord v NHL. So 45 gólmi ste sa stali štvrtým najlepším strelcom súťaže. K tomu Prezidenstká trofej za prvenstvo Ottawy v základnej časti. Spokojný?
„Iste, priemer bod na zápas je veľmi slušný. Lenže stále mi vŕta v hlave, že sme boli iba krôčik od finále.“
Cítite s v Ottawe dobre?
„Zmluvu mám ešte na dva roky. Máme mladý tím a ak sa zoženú peniaze, aby zostal pokope, vidím sľubnú šancu bojovať znovu o Stanley Cup.“
Počas uplynulej sezóny ste zažili aj krušné obdobie. Aj v NHL meškali výplaty. Ako to vnímalo mužstvo?
„Zažili sme čosi podobné prvýkrát. Popísalo sa o tom strašne veľa a výplata meškala iba týždeň. Bankrot, ktorý predpovedali v tlači, sa nekonal. Všetko sa dalo dokopy. Momentálne to vyzerá tak, že novým majiteľom sa stane multimilionár z Toronta. Verím, že hokeju to prospeje.“
Partia v Ottawe?
„Vynikajúca. Je tam veľa Európanov. My so Zdenom Chárom sa s Čechmi Bonkom, Varaďom, Havlátom, Rachunkom, Prusekom často naťahujeme. Neviete, z ktorej strany na vás letí srandička.“
Ako reagovalo obecenstvo, keď vás vyradilo New Jersey?
„Povzbudzovali nás, že na budúci rok to vyjde. Počas celého môjho pôsobenia v Ottawe sa k nám ľudia správali veľmi milo. Chápu, že náš mladý tím zbiera skúsenosti. Myslím si, že posledná prehra nás môže v budúcnosti posilniť. V hokeji treba niekedy padnúť dole, aby si vedel, aké to tam je, a v novej sezóne sa z toho poučíš.“
Aký máte zaužívaný systém letnej prípravy?
„Vždy si dám mesiac plus jeden týždeň voľno. I keď medzitým relaxujem aj pri športe. V poslednom čase ma chytil golf. Zahral som si v Čeladnej, rakúskom Hainburgu, chystáme sa na Tále. Zväčša s Robom Petrovickým, Rišom Lintnerom i Robom Švehlom. Viacerí hokejisti prišli golfu na chuť. Občas hrám aj futbal, vyskúšal som in line hokej na kolieskových korčuliach. To sú však iba doplnkové aktivity, ktoré nepovažujem za tréning.“
Bicykel?
„Na ten príde rad, až keď po spomínanom oddychovom období začnem tvrdo makať.“
Tesne po sezóne si zvyknú hráči NHL vyhriať kĺby pri teplom mori. Vy?
„S priateľkou Christy som si dobre oddýchol pri mori v Mexiku. Našťastie, nepostihli ma väčšie zranenia.“
Váš najnepríjemnejší obranca v NHL?
„Sú dve skupiny. Takí, čo vás osekávajú a likvidujú fyzicky, a druhú skupinu reprezentuje najlepšie Lidström z Detroitu. Veľmi múdry pozične, dokáže čítať hru a efektívne vás pokryje.“
Brankár?
„Je ich viac, i keď Brodeur vyniká. Neviem, prečo, ale v minulosti som nemohol dať gól Irbemu, má svojský štýl.“
Najvydarenejší zápas sezóny?
„V pamäti mi utkvel duel s Atlantou, v ktorom som dal štyri góly plus jednu asistenciu.“
Najdôležitejší gól?
„Na ten stále čakám. Mal by padnúť v play off. V základnej časti sa mi podarilo streliť dvakrát víťazné góly proti Floride.“
Ktorého hráča najväčšmi uznávate, komu sa chcete priblížiť?
„Páči sa mi typ ako Peter Forsberg. Jazdí rovnako dobre dopredu i dozadu. Nedáva veľa gólov, skôr puk podrží a hodí ho voľnému spoluhráčovi. Navyše, vie hrať aj do tela. Tam smeruje moje úsilie.“
Skúsili ste v NHL niekedy zakončiť sólový nájazd zadovkou, aká vám vyšla v poslednom zápase olympijského turnaja v Salt Lake City o 13. miesto SR - Francúzsko (7:1)?
„(Smiech). Zadovečku som si nechal iba na tréningy. V základnej časti som mal na to zopár príležitostí, ale stav bol vždy dosť tesný. Nemohol som si to dovoliť. Tým menej v play off. Neviem, čo by na to povedal tréner, keby mi finta nevyšla.“
Po Colorade v roku 2001 vás v tejto sezóne vybrali na exhibičný zápas All Star v Colorade. Páčilo sa vám?
„Veľmi. Bývali sme vo výbornom hoteli hneď na pláži a skvele sme sa bavili na ľade. Najmä pri súťažiach individuálnych zručností sme sa podpichovali s českými kamarátmi.“
V Ottawe žijete s kanadskou priateľkou Christy už štvrtý rok. Vo vlastnom dome ste si pred rokom zariadili relaxačné centrum. O čo ide?
„V spodnej miestnosti som si nainštaloval videoprojektor a výkonnú audioaparatúru. Sadnem si tam do kresla, keď ma trápia nevydarené zápasy. Pustím si Bon Jovi, U2, Metallicu, pozerám na veľkú obrazovku, nemyslím na nič a pomáha mi to zabudnúť na všetko. Hudba môže liečiť psychiku.“
Vaša priateľka pochádza z Kanady. Máte predstavu, kde budete žiť v budúcnosti?
„V tejto chvíli je to ťažké plánovať. Musíme sa navzájom prispôsobiť. Najradšej by som mal jeden dom na Slovensku a druhý v zámorí.“
Prvým Slovákom, ktorý prinesie Stanley Cup na Slovensko, bude Košičan Jiří Bicek. Z trenčianskeho ľadu vykorčuľovalo do NHL viacero dnes už uznávaných osobností. Veríte, že magický pohár sa raz dostane aj pod hrad Matúša Čáka?
„Som rád, že Jirkovi Bicekovi sa podarilo prelomiť bariéru a prinesie pohár na Slovensko. S „Bramborom“ Gáboríkom i Ľubom Sekerášom sme sa bavili o možnom finále Minnesota - Ottawa. Bolo by to super. Dúfam, že raz zavíta pohár aj do Trenčína, veď v Čechách ho už poznajú ľudia takmer dôverne.“
Kde najradšej oddychujete v lete?
„Doma v Trenčíne. Občas zájdeme na štyri dni k moru do Chorvátska, len tak na rýchlovku. Počas sezóny sa nacestujem až-až, takže si vychutnávam pokoj doma.“
Aké jedlá z maminej kuchyne obľubujete?
„Typické slovenské. Slepačí vývar. Východniarske pirohy, halušky. Občas aj klobásku a pivko.“
