Z výstavy nemeckej fotografie 20. storočia.
Východoslovenská galéria 1952 - 2002 (päťdesiat rokov výstavnej a zberateľskej činnosti), Esterházyho palác Slovenskej národnej galérie, koncepcia Peter Markovič, odborná spolupráca za SNG Alexandra Homoľová, potrvá do 21. septembra
Po Slovenskej národnej galérii v Bratislave bola jej východoslovenská kolegyňa v Košiciach založená ako druhá slovenská galerijná inštitúcia. Vlaňajšie päťdesiate výročie si pripomenula na domovskej pôde reprezentatívnou výstavou, ktorá sa tento týždeň presťahovala do Esterházyho paláca SNG. „Pravda, priestorové limity nás prinútili trochu zmeniť dramaturgiu bratislavskej expozície,“ hovorí kurátor výstavy a riaditeľ Východoslovenskej galérie Peter Markovič. „Základným konceptom bolo prezentovať okruh tvorcov spojených s východným Slovenskom a hlavné zbierkotvorné celky - maliarstvo prvej polovice devätnásteho storočia, krajinárske koncepcie, blok košickej moderny, ale tiež predstaviť generáciu, ktorá v šesťdesiatych rokoch minulého storočia reagovala na geometrické tendencie, a v neposlednom rade i ukázať kontinuitu s najmladšími autormi.“
Výstava pozostáva z okolo 250 maliarskych, sochárskych i grafických diel, ktoré približujú tvorbu Juraja Collinásyho, Júliusa Jakobyho, Ladislava Medňanského, Alexandra Eckerdta a mnohých ďalších.
„Chceli sme predstaviť galériu v primeranej šírke, ale zasa nie až v tej prísne dokumentačnej. Snažili sme sa vyhnúť štatistickému prístupu typu obraz - autor, ale skôr koncipovať expozíciu v širších autorských blokoch,“ dodáva Peter Markovič. (ba)
Matejkova škola znamenala slobodu a porozumenie
Peter Matejka a jeho žiaci, Pálffyho palác, Zámocká ulica, Bratislava, manažéri Marta Ruislová, Karol Ruisl, potrvá do 11. júla
„Matejkova škola - to bola sloboda a porozumenie, ktoré sme šťastne zažívali v šesťdesiatych rokoch v jeho ateliéri,“ povedal na nedávnej vernisáži jeden z jeho absolventov Rudo Sikora. Je to zároveň veta, ktorá vyjadruje myšlienku expozície Peter Matejka a jeho žiaci. Pripomenúť si 90. výročie narodenia Petra Matejku ako vynikajúceho pedagóga v celej jeho šírke a rôznorodosti prácami jeho žiakov. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1960-1972 v ateliéri monumentálneho maliarstva pod vedením profesora Petra Matejku vyrástlo 65 osobností širokého výtvarno-názorového spektra - 58 z nich vystavuje na reprezentatívnej expozícii. Medzi nimi aj Miroslav Cipár, Michal Studený, Vladimír Popovič, Karol Baron, Stanislav Filko, Stanislav Balko, Igor Minárik a iné osobnosti slovenskej kultúry.
Peter Matejka (1913 - 1972) absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe vedenú Willym Nowakom a spolu so svojimi slovenskými spolužiakmi sa vpísal do dejín slovenského moderného umenia ako Generácia 1909. V katalógu k výstave je publikovaný aj tento Matejkov citát: „Téma nestačí, ide o výtvarnú náročnosť. Vkus nestačí, to nie je ešte tvorba. Žiadna téma, ani figuratívnosť, či nefiguratívnosť nikoho nezachráni. Ide o to, kedy a aké hodnoty priniesol do vývinu nášho moderného umenia.“ (pet)
Podoby tela v nemeckej fotografii 20. storočia
O telách a iných veciach - nemecká fotografia v 20. storočí, Galéria hl. mesta Prahy, Mestská knižnica, autor výstavy Klaus Honnef, potrvá do 28. septembra
O telách a iných veciach, čiže prierez dejinami nemeckej fotografie dvadsiateho storočia je jednou z najnákladnejších a najambicióznejších fotografických výstav v českých dejinách. „Príprava výstavy bola pre súčasný záujem o nemeckých autorov problematická. Zapožičiavatelia sú čoraz váhavejší, a náklady na získanie diel preto rastú do astronomických výšin,“ vysvetľuje renomovaný nemecký kurátor Klaus Honnef. Poistná hodnota výstavy tak dosiahla niekoľko miliónov eur.
Aj preto nebola zatiaľ v Nemecku usporiadaná podobne reprezentatívna prehliadka, ktorá ponúka 325 prác od autorov zaoberajúcich sa ľudským telom a prostredím, ktoré ho ovplyvňuje. Od Augusta Sandera, Laszlo Moholy-Nagya, cez Helmuta Newtona až po Jürgena Klaukeho, Klausa Rinkeho a nových dravcov Andreasa Gurského a Wolfganga Tillmansa. Honnef do výstavy začlenil aj autorov, ktorí sú v Nemecku prezentovaní len zriedkakedy. Týka sa to Leni Riefenstahlovej, Maxa Ehlerta a Herberta Lista, teda fotografov pomáhajúcich vytvárať telesne heroický a rasovo čistý imidž nacistického režimu.
„Všetko, čo tu niekomu možno bude chýbať, je vecou môjho rozhodnutia,“ uvažuje kurátor nad projektom, ktorý bude neskôr reprízovaný v Berlíne, Moskve a Bochume. (pet)
