Eva Garajová. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Speváčka Eva Garajová o koncerte s Carrerasom a kariére v zahraničíPochádza z Bratislavy, no väčšinou účinkuje v zahraničí. Hoci má záujem spievať v Opere Slovenského národného divadla, zatiaľ sa jej to podarilo iba raz - ako študentka stvárnila jedného z troch chlapcov v Mozartovej Čarovnej flaute. Naproti tomu v pražskej štátnej opere naštudovala už dvadsať veľkých postáv, v rôznych krajinách absolvovala niekoľko pozoruhodných vystúpení a pred troma rokmi získala Mahlerovu cenu Európskej únie umenia.
Mezzosopranistka EVA GARAJOVÁ sa aj tak do rodného mesta pravidelne vracia. Naposledy to bolo pri neobvyklej príležitosti: dostala ponuku účinkovať s Josém Carrerasom. Počas jeho koncertu odspievala štyri piesne a na záver spoločný duet. O týždeň neskôr sa rozhodla poskytnúť SME rozhovor o zákulisí celej akcie.
Ako sa slovenská speváčka ocitne na pódiu s jedným z najznámejších svetových tenoristov?
„Vzniklo to úplne jednoducho, približne pred rokom a pol. Maestro Carreras vyjadril želanie, aby s ním na koncerte spievala domáca speváčka, ktorej tak chcel pomôcť v kariére. Viedenskú agentúru, ktorá ho zastupuje, poveril, aby mu zhromaždila nahrávky. Poslala som im cédečko, na ktorom spievam španielske a talianske piesne. A vybral si ma.“
A čo bolo ďalej?
„Dostala som jeho program a priestor na štyri sólové vstupy. Spoločne sme mali spievať duet z Lehárovej Veselej vdovy, ktorý bol v zmluve uvedený ako prídavok. Nakoniec som ako prídavok spievala známu áriu z Carmen.“
Museli ste sa prispôsobiť vo výbere repertoáru?
„Vybrala som si štýlovo príbuzných autorov, aby sa to spolu hodilo.“
Agentúra, ktorá organizovala koncert, sa nešpecializuje na klasickú hudbu, aké ste s ňou mali skúsenosti?
„Spočiatku som s nimi komunikovala sama, ale keď namiesto honoráru začali hovoriť o tom, že vystupovanie po boku takej osobnosti je otázkou cti, oslovila som slovenskú agentku. Tá ma potom zastupovala.“
Nechceli vám zaplatiť?
„Presne.“
Stáli ste na jednom pódiu so svetovou hviezdou, mali ste trému?
„Všetky koncerty si amatérsky nahrávam a spätne kontrolujem. Vždy sa snažím odovzdať maximum, bez ohľadu na to, kde práve spievam. S bratislavským koncertom som spokojná. Trému skôr mávam, keď ide o záskok na poslednú chvíľu.“
Aká bola komunikácia s Carrerasom v zákulisí?
„Úplne v poriadku. Rozprávali sme sa po taliansky, bol milý a žartoval. Hoci mu šatňu vybavili novým nábytkom a čerstvo vymaľovali, odmietol ju. Nie však z rozmaru, ale preto, že bola cítiť farbou. Bez problémov sa presunul do inej miestnosti.“
Zazneli po koncerte aj nejaké ponuky na ďalšiu spoluprácu?
„V týchto výrokoch som dosť opatrná.“
Takže niečo predsa len navrhol, nie?
„Po koncertoch sa takmer vždy niečo navrhuje. Aj keď však máte zmluvu v rukách, ešte nie je nič isté. Aj priateľom som povedala, že budem spievať s Carrerasom až pár dní pred tým.“
Ste rodáčka z Bratislavy, no už osem rokov pôsobíte v pražskej opere. Máme naozaj toľko talentovaných spevákov, že si musia hľadať príležitosti v zahraničí?
„Bratislava je malé mesto a ponuka prevyšuje dopyt. Niekoľkokrát som prejavila záujem o účinkovanie v Slovenskom národnom divadle a zúčastnila sa na konkurzoch. Bolo mi však vyčítané, že tu nespievam. Doma som doteraz spolupracovala iba s Cappellou Istropolitanou a Slovenskou filharmóniou. Ale mám prísľub priamo od šéfa opery, že keď dostavajú novú budovu, tak sa bude rozširovať súbor. Dúfam, že ešte nebudem na penzii (smiech).“
V Prahe máte stále angažmán?
„S pražskou Státní operou pravidelne spolupracujem. Momentálne som však na voľnej nohe a spievam tam, kde dostanem zaujímavú ponuku. V poslednom čase sa venujem najmä vokálno-inštrumentálnym dielam a piesňam.“
Väčšina hudobníkov sa sťažuje na krízu v oblasti klasickej hudby. Z vašich slov to tak nevyzerá. Je to tak?
„Klasická hudba sa nedá v popularite porovnávať s muzikálom. Do opery nikdy nepríde toľko ľudí, čo na futbal. Myslím si, že človek si k nej musí nájsť cestu sám.“
Uživí sa dnes speváčka bez toho, aby musela účinkovať v muzikáloch?
„Keby som mala rodinu, asi by som musela zobrať aj ponuky, ktoré inak ignorujem. Na druhej strane sa nedá povedať, že by som si žila extra luxusne. Od hladu však určite neumriem.“
