Timrava bola Dickens v sukni
Mladučká dievčina z dedinky Polichno písala po večeroch poviedky pre zábavu, netušiac, že o pár desiatok rokov bude možno obávanou maturitnou otázkou. Timrava aj sama kedysi priznala, že keby sa vydala, možno by mnohé z jej prác nikdy neuzreli svetlo sveta. Veľké šťastie má oddnes Slovenské národné divadlo.
Príbeh o troch mladých ženách a jednom mužovi je o láske. Jej naplnenie je otázne, ak vôbec možné. Realistka Timrava sa nad svojich súbežcov povýšila vnútorným monológom, ktorý dáva možnosť nahliadnuť divákovi do vnútra postavy a zoznámiť sa s jej myšlienkami. Odhaľuje, čo si myslí a kedy a v čom sa mýli. Prítomný je, samozrejme, humor, niekedy až tragikomika, ktorá núti diváka smiať sa cez slzy.
Autorka nikdy nevystupovala suverénne, čo by sa na základe kvality jej prác dalo predpokladať. O svojom písme tvrdila, že je chlapské a svoje práce dávala s nepredstieranou skromnosťou najprv prečítať ľuďom, o ktorých si myslela, že písaniu rozumejú lepšie ako ona. Medzi nich patrila napríklad aj Terézia Vansová, ktorá po prečítaní Veľkého šťastia Timrave napísala: „Ja som bola celá uveličená, nemohla som sa od neho odtrhnúť. To akoby človek Dickensa čítal!“
