Výnosy zo slnečnice sa po opelení včelami podstatne zvyšujú. FOTO – ARCHÍV
eme.
Základných systémov včelárenia je niekoľko. V praxi sotva nájdeme dvoch včelárov, ktorí obhospodarujú včelstvá rovnako. Podstatná časť včelárov (okolo 80 percent) má včelstvá pri dome alebo v záhrade. Pri tomto systéme včelárenia vznikajú škriepky medzi susedmi.
Dosiahnuté výsledky sú podľa miestnych podmienok veľmi rozdielne. Závisia najmä od zdrojov hlavnej znášky. Pri kalkulácii výnosov a nákladov mnohí včelári, aby uspokojili svoje svedomie, si vlastnú prácu ani nepočítajú. Časť z nich včelári len zo záľuby. V tomto systéme sa môžu začínajúci včelári veľa naučiť a pritom si nespôsobia škodu vo väčšom rozsahu.
Včelár by mal dopredu vedieť,či ostane pri malom počte včelstiev na stabilnom stanovišti, alebo perspektívne chce kočovať. Podľa tohto kritéria bude kupovať aj úle. Ak bude mať úle vhodné na kočovanie, stačí kúpiť vlečku, o ktorú ich upevní. Tak získa praktický a lacný otvorený kočovný voz.
Pomerne výhodný je tzv. víkendový systém včelárenia. Včelárenie je spojené s obhospodarovaním záhrady a vlastnením chatky. Včelstvá tu môžu mať stále stanovište, alebo s nimi kočujeme. I tu treba rešpektovať záujmy susedov, aby im včely neuštedrili žihadlo. Keď je v dolete včiel záhradkárska osada, ovocné sady a poľnohospodárske plodiny, včely plnia nenahraditeľnú opeľovaciu službu.
Jednoznačne však možno konštatovať, že kočovanie včelstiev je najefektívnejší systém včelárenia.
Doc. Ing. PAVEL BUCHTA, CSc.
