Kuvika obyčajného v minulosti prenasledovali.
FOTO – ARCHÍV
Poverami opradená sovička
Na Slovensku hniezdi desať druhov sov. Najznámejšou z malých druhov je kuvik plačlivý, čiže obyčajný (Tthene noctua). Najmä starší ľudia na vidieku ho dobre poznajú a mnohí ešte i dnes veria poverám, ktorými je táto milá sovička opradená. Vraj tam, kde sa kuvik ozve v noci oproti rozsvietenému obloku, niekto určite zomrie. Priláka ho rozsvietené okno a hlási sa zádumčivým kuvit-kuvit-kuvit alebo aj ket-ket-ket. Kvôli týmto poverám bol neraz prenasledovaný. Najčastejšie sa ozýval pri driapačkách peria počas dlhých zimných večeroch.
Kuvik obýva Európu okrem krajného severu, Áziu, v severnej Afrike zasahuje jeho areál hlboko do Sahary. U nás sa s ním môžeme stretnúť v okolí ľudských obydlí, v starých záhradách, parkoch, na cintorínoch, v poľnohospodárskych objektoch. Hniezdi v rôznych výklenkoch starých budov, stodolách alebo v dutinách starých stromov. Najhustejšie osídľuje nížiny a teplé predhoria južného Slovenska, vystupuje však až do výšky tisíc metrov nad morom. Je to nočný vták, ale dobre vidí za svetla, preto býva aktívny aj cez deň. Pred zotmením zväčša chytá hmyz, najmä chrobáky, v jeho potrave však prevládajú hraboše a myši, ktoré loví v noci. Chytá aj spevavé vtáky, s úspechom útočí aj na ježa, potkany a lasice. Na korisť vyčkáva prikrčený a našuchorený na vyvýšenom mieste, na konári stromu, na telefónnom stĺpe. Len čo spozoruje korisť, vypne sa, zoštíhlie, zakýva prednou časťou tela a ostrým pohľadom skúma pohyb koristi. Potom sa na korisť prudko vrhne, chytí ju do pazúrov, vynesie na vyvýšené miesto, kde ju požiera. Za svetla ho s veľkým krikom prenasledujú – ako každú sovu – denné vtáky, pred ktorými uniká na temné chránené miesto.
Kuvik znáša štyri až päť vajíčok, na ktorých samica sedí 28 dní. O mláďatá sa starajú obaja rodičia, kŕmia ich hmyzom a drobnými stavovcami. Päťtýždňové kuviky už dobre lietajú, rodičia ich vábia hlasným volaním na nočný lov a zaúčajú samostatne žiť.
Ing. JÁN MERCEL
