Štrbák je vhodný na konzum aj pre diabetikov.
FOTO – ARCHÍV
Jedlou časťou čakanky štrbákovej sú jemné listy z neprerastenej ružice, odrezanej maximálne 10 milimetrov pod dolnými listami. Horkú príchuť spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky. Priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú výmenu a funkciu tráviacich orgánov (žalúdka, pečene a žlčníka). Vzhľadom na obsah cukru – inulínu – je vhodná aj pre diabetikov.
Čakanku štrbákovú môžeme rozdeliť podľa tvaru listov do dvoch skupín. Endívia s kučeravými listami a eskariol s celookrajovými listami. Čakanku štrbákovú pestujeme najmä ako následnú plodinu po skorých zeleninách. Neznáša pôdy priamo hnojené maštaľným hnojom.
Štrbák pestujeme z priamej sejby ako aj z predpestovaných priesad. Na jesenný a zimný konzum vysievame osivo koncom júna alebo v júli priamo na pole, do riadkov vzdialených od seba na 30 až 40 centimetrov. Po vytvorení štyroch listov jednotíme na vzdialenosť 30 cm. Z predpestovaných priesad túto čakanku pestujeme na skorý alebo na neskorší zber. Priesady sa môžu vysádzať od marca do konca augusta do sponu 30 až 40 cm krát 30 cm. Kvalitná priesada má byť zdravá, pevná a má mať štyri až šesť listov. Porast počas vegetácie udržiavame bez burín. Keď sa vytvára pôdny prísušok (najmä po zalievaní), povrch pôdy kypríme. Počas sucha zavlažujeme aspoň raz týždenne. Pri nedostatku vlahy rastliny vybiehajú do kvetu a nie sú vhodné na použitie.
Pred zberom treba hlávky vybieliť. Bielenie trvá dva až tri týždne. Postupujeme takto: rastliny zväzujeme lykom alebo špagátom a potom ich do polovice výšky zahrnieme zeminou. Musia byť dostatočne suché, aby pri bielení nehnili. Štrbák pestovaný z letnej sejby, respektíve výsadby sa zberá v októbri, prípadne v novembri. Vybielené hlávky vyrezávame podľa potreby.
Doc. Ing. MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ, PhD.,
Výskumný ústav zeleninársky, Nové Zámky
