- prebierkou plodov zlepšujeme úrodu? Júnovým opadom plodov sa stromy zbavujú nadmerného množstva nasadených plodov, ktoré by neuživili (samoregulácia). Väčšinou je však po tomto opade potrebná aj prebierka, najmä na broskyniach a jabloniach. Musíme si predstaviť, do akej miery plody narastú v čase zberovej zrelosti. Odstraňujeme plody z hustých zhlukov, prednostne plody drobné, napadnuté chorobami a škodcami a poškodené. Pri prebierke necháme spolu najviac dva, len ojedinele tri plody. Preberáme ich na vzdialenosť 10 centimetrov.
- kolíkovým rajčiakom odstraňujeme bočné výhonky? Vysoké kolíkové rajčiaky vyžadujú pravidelné priväzovanie k opore a rovnako pravidelné vylamovanie. Mladé výhonky v pazuche listov ľahko vylomíme rukou, pokiaľ sú dlhé 8 až 10 centimetrov, pričom je menšie nebezpečenstvo prenosu chorôb ako pri odrezávaní nožom. Dlhé mohutnejšie výhonky zbytočne vyčerpávajú rastlinu a veľké rany otvárajú cestu infekcii.
- priesady potrebujú vodu? Rastliny predpestované v rôznych nádobách alebo balíčkoch sú silné, po výsadbe sa dobre ujímajú a skoro rastú. Zakoreňovanie a ďalší rast urýchli dobre zavlaženie balíčkov (namočenie do vody) pred výsadbou, čo je dôležité najmä v teplom a suchom období. Prospešný je aj prídavok plného, rozpustného hnojiva do vody.
- púpavu môžeme využiť ako šalátovú zeleninu? Na zber a konzum od konca leta až do príchodu zimy vysievame púpavu koncom mája a začiatkom júna do riadkov vzdialených 25 centimetrov. Po vzídení ich jednotíme na vzdialenosť 20 centimetrov. Darí sa jej na živných, humóznych, skôr ťažších pôdach. Porast udržiavame bez burín a zavlažujeme podľa potreby. Zber začína v septembri. Z listov pripravujeme šalát, a to čisto púpavový, alebo ju pridávame k šalátom z iných zelenín. Horkastú chuť zmiernime bielením listov, tak že na rastlinu týždeň pred zberom, položíme hore dnom plastové vedro. Semenárske obchody ponúkajú vhodné osivá.
- na záhonoch uvoľnených v júni a júli po zbere zeleniny, ktoré neplánujeme využiť následným výsevom ďalších zeleninových druhov, zúrodníme pôdu zeleným hnojením. Význame tak nahradíme maštaľný hnoj. Na pôdach s dostatočným obsahom vápnika využívame na zelené hnojenie najmä strukoviny (obohacujú pôdu o dusík), ako sú napríklad bôb, viku siatu, panónsku i piesočnú, hrach siaty a pelušku. Na pôdach s nedostatkom vápnika – predovšetkým lupínu bielu, žltú a modrú. Tieto strukoviny môžeme vysiať v miešanke s horčicou, repkou olejnou na vápenatých pôdach a s pohánkou na kyslejších pôdach. Tieto komponenty však pôdu o dusík neobohatia. (pav)
