Len málo záhradkárov si uvedomuje, že 130 kilogramov zelenej hmoty bôbovín alebo 200 kilogramov olejnín, prípadne 50 kilogramov čerstvej ďateliny lúčnej zodpovedá 100 kilogramom maštaľného hnoja. Spolu so znižovaním stavov hospodárskych zvierat klesá jeho produkcia, a tým aj použitie. Pestovanie rastlín na zelené hnojenie preto nadobúda veľký význam, najmä v ekologických systémoch hospodárenia na ľahkých pôdach na Záhorí a južnom Slovensku.
Plodiny na zelené hnojenie sa pestujú ako letné i ozimné medziplodiny, medziplodiny formou podsevu, menej už ako hlavné plodiny, predovšetkým formou ozelenievania ovocných výsadieb a vinohradov. Pri zelenom hnojení zapracúvame do pôdy dopestovanú rastlinnú hmotu, čím ju obohacujeme o organické látky. Vikovité rastliny zvyšujú obsah dusíka, nevikové zasa viažu dusík, ktorý sa akumuluje v pôde, najmä v jesennom období. Hlboko koreniace rastliny použité na zelené hnojenie dokážu vytiahnuť živiny z väčších hĺbok do ornice.
Termín sejby prispôsobíme kvalite a vlhkosti pôdy, miestnym klimatickým podmienkam, termínom prác pri ošetrovaní stromov, pri zbere ovocia a možnostiam zavlažovania. V ovocných výsadbách a vo vinohrade je vhodné rastliny na zelené hnojenie vysievať v júni, ale tiež po zbere ovocia, najlepšie do konca augusta.
V zeleninovej časti záhradky uvoľnené záhony po zbere zeleniny a skorých zemiakov nenechávame prázdne, ale vysievame vhodné rastliny na zelené hnojenie. Mali by sme tak urobiť najneskôr do polovice augusta, lebo po tomto termíne sa produkcia biomasy znižuje.
Na zelené hnojenie sú vhodné plodiny, ktoré aj pri zatienení vyprodukujú dostatok zelenej hmoty i koreňov a skoro po sejbe vytvoria súvislý porast brániaci rastu burín. Osvedčil sa najmä výsev strukovinovo-obilných miešaniek (napríklad na plochu 100 m2: 500 g ovsa, 400 g jačmeňa, 400 g pelušky a 400 g viky siatej). V monokultúre nenáročná facélia vratičolistá je vhodná aj do vysychajúcich chudobnejších pôd (100 až 200 g na m2, produkcia zelenej hmoty asi 80 až 120 kg), horčica biela zase do piesočnatých a hlinitých pôd (80 až 120 g na 100 m2 s produkciou nadzemnej hmoty 100 až 120 kg). V ľahkých pôdach s nízkym obsahom vápnika možno na 100 m2 vysiať 350 až 600 gramov pohánky, ktorá vyprodukuje 90 až 110 kg nadzemnej hmoty. Na vápenaté hlboké pôdy sa odporúča vysiať pelušku (hrach siaty roľný), a to 1 500 až 2 600 g na 100 m2 .
Porast na zelené hnojenie odčerpáva z pôdy značné množstvo vody a živín, preto sa odporúča vlhkomilné rastliny zavlažovať, alebo voliť rastliny menej náročné na vodu. Biomasu týchto rastlín zapracúvame do pôdy rýľovacími vidlami alebo zaoraním, a to obvykle koncom jesene (najlepšie do konca októbra). Pred zberom ovocia sa porast môže povalcovať, aby rastliny pri oberaní neprekážali. Biomasu možno aj pokosiť, nechať ju na záhone až do prvého mrazu, potom ju do pôdy plytko zapracovať (približne 50 mm). Iným variantom je ponechať biomasu ako pôdny kryt a jej zvyšky zapracovať do pôdy až koncom zimy, prípadne zahrabať a skompostovať. Na ľahlých piesočnatých pôdach (predovšetkým na viatych pieskoch) a na svahovitých pozemkoch môžeme nechať porast aj cez zimu a zapracovať ho do pôdy až na jar. Zabránime tak zimnému odvievaniu piesku a pôdnej erózii. Tento postup však vyžaduje ochranu proti hrabošom.
Podľa skúseností ekologicky hospodáriacich záhradkárov je zelené hnojenie najrýchlejší a ľahko dostupný prostriedok, ktorý udržiava úrodnosť pôdy.
V medziradoch viniča a ovocných stromov sa uplatňuje i metóda ozelenievania, ktorá sa odlišuje od zeleného hnojenia. Je to súčasť ekologického ovocinárstva a vinohradníctva s integrovanou ochranou plodín, pôdy a produkcie. Zloženie miešaniek pri nej závisí od obdobia výsevu a podmienok. Pri letnom výseve prevažujú vika a bôb, pri jesennom strukovinoobilné zmesi (napríklad raž, pšenica, vika, repka, hrach a iné leguminózy).
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
