Zelené práce vo vinohrade pokračujú aj v neskoršom lete. FOTO – ARCHÍV
Takzvané zelené práce vo vinohrade ohraničujú niektorí pestovatelia od obdobia kvitnutia viniča po zber hrozna. Ako ich definujete vy?
„Zelené práce na viniči sa začínajú od fenofázy intenzívneho rastu nadzemných orgánov, to je letorastov, listovej plochy a zálistkov. Tieto úkony sa nedajú urobiť naraz, zelené práce preto trvajú takmer celé leto. V súčasnej fáze je dôležité najmä vylamovanie zálistkov a letorastov, ktoré nie sú potrebné pre budúcoročný rez a úrodu. Neskôr nasleduje redukcia listovej plochy, prípadne veľkých násad úrody. Počas tohto vegetačného obdobia sa zelené práce musia urobiť tri- až štyrikrát, potom sa vinič ošetruje proti hubovým chorobám a škodcom.“
Ktoré činnosti sú aktuálne v týchto dňoch?
„Teraz je vinič vo fáze kvitnutia. Neodporúča sa veľmi chodiť do vinohradu. Porast treba nechať v pokoji odkvitnúť a potom urobiť spomínané práce. Samozrejme, že zelené práce pokračujú až do augusta, keď sa skracujú vršky letorastov a ostatné letorasty sa vyväzujú, alebo zastrčia do dvojdrôtia.“
Ako vplývalo suché počasie, ktoré donedávna prevládalo, na vývoj viniča?
„Celková úroda závisí aj od počasia. Toto obdobie, keď sme už mali tropické horúčavy, je nevhodné napríklad pre kvitnutie viniča. Nepriaznivé je tiež v dôsledku deficitu atmosférických zrážok. Najlepšie by bolo zavlažovať. Vo veľkovýrobe to nie je možné, závlahy sú však nevyhnutné vo vinohradníckych škôlkach. Zavlažovať treba aj štepy nasadené do starších plodných vinohradov.“
Ako si pomôžu záhradkári?
„Záhradkár môže jednak presnejšie urobiť zelené operácie a môže tiež vinohrad polievať. Odporúča sa zavlažovať podľa aktuálnej vodnej kapacity. Keby dostatočne napršalo, stačí vinohrad zavlažiť v kritických obdobiach.“
Aké hnojivá treba aplikovať v lete?
„Pred kvitnutím bolo treba použiť viaczložkové hnojivo. Dávkuje sa na list, spolu s postrekmi proti hubovým chorobám viniča za podmračného počasia a pri zvýšenej vzdušnej vlhkosti. Na takýto účel sa osvedčujú NPK hnojivá, ktoré okrem dusíka, fosforu a draslíka obsahujú aj mikroelementy, predovšetkým meď, zinok, mangán, bór, kobalt, molybdén, železo a síru. Tieto listové hnojivá tvoria však len doplnkovú výživu. Makroelementy musíme dodávať do vinohradu v pravidelných hnojárskych cykloch. Dusík je dôležitý najmä kvôli produkcii zelenej masy, draslík pomáha kvitnutiu, fosfor vývoju a rastu bobúľ.“
Ktoré odrody viniča sú vhodné do záhrad?
„Sortiment odrôd je pomerne široký. Z nových stolových odrôd máme napríklad Devín, Doru, Opál, z muštových je to Váh, Nitra, Dunaj. Málo sa pestuje osvedčená stolová odroda Chrupka. Niektoré ambivalentné odrody, najmä muškátového typu sú vhodné jednak na priamu konzumáciu a jednak na výrobu vína.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
