Občania štátov Európskej únie budú mať vo svojich pasoch okrem doterajších dát uvedené aj biometrické údaje. Podľa rôznych zdrojov by malo ísť o odtlačky prstov alebo o biometrické charakteristiky tváre či očnej dúhovky. Rovnaké údaje by obsahovali aj víza či povolenia na pobyt vydávané Európskou úniou.

Takéto dokumenty by sa mohli vydávať už od jesene budúceho roka. V rovnakom čase by sa zharmonizovala aj politika vydávania pasov a informačné systémy.

Aj Američania plánujú zaviesť do svojich pasov biometrické údaje. Už od začiatku budúceho roka. Podľa diplomatických zdrojov však nebudú také podrobné ako európske. Mohlo by to spôsobiť, že Brusel by od Washingtonu žiadal úpravu jeho cestovných dokladov podľa európskych pravidiel. Spravodajský euroserver však citoval nemenovaného európskeho diplomata, ktorý tvrdí, že Američania by v odvete mohli zaviesť vízovú povinnosť pre všetky krajiny únie.

V snahe bojovať s ilegálnou migráciou a zjednotiť rozdielny prístup k poskytovaniu azylu v jednotlivých členských krajinách však únia veľmi nepokročila.

Britský premiér Tony Blair v obave z neúspechu, pod tlakom humanitárnych organizácií a otvoreného odporu niektorých európskych krajín stiahol svoj návrh na zriaďovanie zberných stredísk pre žiadateľov o azyl mimo únie, v blízkosti krízových oblastí. Napriek tomu, že návrh je v súčasnej podobe značne problematický, ťažko realizovateľný a nie príliš „politicky korektný“ únia ho celkom nezavrhla.

V súčasnosti ho celkom neodmietajú ani Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Írsko.

Nedá sa vylúčiť ani to, že na pláne sa bude potichu pracovať na „národnej úrovni“. Podľa denníka Independent chce Blair pokračovať v práci na svojom návrhu a do konca roka predložiť pilotný program zriadenia zberných stredísk v oblasti Afrického rohu.

Únia si plán v súčasnom rozložení síl hneď tak neosvojí. Proti Blairovi totiž stoja Nemecko či Švédsko. „Európa musí zostať demokratickým priestorom, ktorý poskytuje azyl a nezriaďuje koncentračné tábory,“ komentoval britský návrh hovorca gréckeho ministra zahraničných vecí.

Súčasné spory súvisia aj s tým, že únia nemá doteraz zladené podmienky udeľovania azylu. Na vytvorenie jednotného azylového priestoru vyzval Európu aj šéf Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Ruud Lubbers.

Tento problém sa začne výraznejšie dotýkať aj Slovenska, ktoré vytvorí východnú hranicu únie. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda si to uvedomuje a hovorí, že hoci to nie je komfortná téma, je napríklad náchylný podporiť vytvorenie spoločnej európskej hraničnej polície. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan tvrdí, že v únii prevažuje názor, že „konkrétnu zodpovednosť za stráženie hraníc treba preniesť na konkrétny štát, ale finančnú podporu treba zabezpečiť zo spoločných zdrojov“.

JANA MIKUŠOVÁ, Porto Karras