Demonštrant strieľa z praku počas zrážky s policajtmi v gréckom letovisku Neos Marmaras, 3 km od miesta konania summitu Európskej únie. FOTO – TASR/EPA
PORTO KARRAS – Lídri Európskej únie majú odvčera v rukách návrh európskej ústavy. Šéf Konventu Valéry Giscard d‘Estaing po 16 mesiacoch príprav a rokovaní odovzdal dokument zviazaný v modrých doskách gréckemu premiérovi Kostasovi Simitisovi.
Konvent dopracoval, teraz budú o európskej ústave rokovať lídri jednotlivých krajín. Pre kandidátske krajiny je najdôležitejšie, že na summite sa potvrdilo, že pri debate o ústave budú mať rovnaké postavenie ako súčasní členovia. O ústave tak bude hovoriť 25 krajín.
Na summite sa Európa zhodla, že návrh ústavy je „dobrým základom pre štart medzivládnej konferencie“. Prevážil tak skôr názor tých, ktorí by s dielom Konventu už nechceli veľmi hýbať. Krajiny, ktoré návrh nenadchol, by radšej uvítali formuláciu „dobrý východiskový bod“.
Vlažné, ale predsa len prijatie návrhu ústavy nie je prekvapením. Viacerí významní európski hráči už v predchádzajúcich dňoch naznačovali, že ďalšie „prekopávanie“ ťažko zrodeného kompromisu by bolo priveľkým rizikom.
Včera na to upozornil aj Giscard, ktorý varoval, aby sa štáty dielo Konventu nepokúšali rozložiť.
Napriek tomu sa očakáva, že o niektorých ustanoveniach ústavnej zmluvy sa ešte bude diskutovať na medzivládnej konferencii. Európski lídri poverili Taliansko, ako ďalšiu predsednícku krajinu, aby ju zvolala na október a ukončila ju „čo najrýchlejšie“, aby sa občania s textom prvej ústavy v dejinách EÚ zoznámili ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni budúceho roka.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda pri hodnotení návrhu európskej ústavy použil rovnaký výraz ako ostatní lídri. Povedal však, že v návrhu „by sme našli viacero miest, kde bude ešte otvorená diskusia a kde budeme tieto otázky minimálne ak nie otvárať, tak v nich budeme veľmi aktívni“.
Problematické miesta by mohli byť známe po prerokovaní návrhu ústavy vo vláde aj v parlamente. Premiér však naznačil, že nie je spokojný s návrhom, aby po roku 2009 nie všetci európski komisári mali právo hlasovať. Podobné výhrady majú aj ďalšie krajiny.
Pozorovatelia na summite v prvých reakciách nezdieľali optimizmus Európy z návrhu ústavy. Očakávajú ešte ťažké diskusie. Briti budú bojovať za zachovanie práva národného veta v bezpečnostnej a daňovej politike. Krajinám ako Poľsko či Španielsko sa nepáči zavedenie takzvanej dvojitej väčšiny. Podľa návrhu by v Rade EÚ prijímali rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou krajín, ktoré predstavujú 60 percent obyvateľstva únie. Znamenalo by to, že Nemecko a dve ďalšie veľké krajiny, ktoré majú dokopy 40 percent obyvateľov, by mohli zablokovať akékoľvek rozhodnutie.
JANA MIKUŠOVÁ
