Pri ceste medzi medzi Turčekom a Turčianskymi Teplicami stoja štyri kríže. Tu pred rokom, v jedinej chvíli vyhasli životy štyroch mladých ľudí.

„Životný osud pani Aničky dobre poznám a sám som vždy žasol nad tým, koľko táto drobná žena unesie na svojich pleciach. Donekonečna ma udivuje, ako dokáže spracovať aj to negatívne, čo život prinesie. Určite je to dané aj tým, že odmalička bojovala s ťažkým osudom a musela sa veľmi skoro naučiť vyrovnávať sa s vecami, o ktorých nemá človek zvyčajne ani predstavu. Ktoré sú pre neho neprijateľné a vo svojom vnútri by sa s nimi vyrovnal iba ťažko. Možno aj preto je táto telesne slabá žienka vybavená obrovskou húževnatosťou. Ako zdravotníci sme s ňou prichádzali do kontaktu, keď robila v nemocnici doručovateľku. Bola ochotná kedykoľvek a komukoľvek vyhovieť. Vždy žila pre druhých. Takýto človek sa naučí žiť z malých radostí. Niekedy sú to iba záchvevy šťastia, ktoré si my často ani nevšimneme. Pre ňu sú to cenné impulzy do života. Od tragédie sa mi zdá, že predsa to len bola pre ňu prisilná rana a telesne ju prežíva veľmi ťažko. Má však zmysel života – a tým sú jej vnučky. Verím, že ani tento vnútorný boj nevzdá, tak ako predtým desiatky ďalších.“ (eta)