„Baví ma to,“ hovorí mladý muž. „Šijeme ruksaky, kabelky, nákupné tašky, chňapky, kozmetické taštičky a všeličo iné. O naše výrobky je záujem. Máme veľa objednávok a stálu klientelu zo Švedlára, Smižian a rysuje sa aj Spišská Nová Ves dodáva Marek“. Odberatelia zo Švedlára si najčastejšie objednávajú podušky, zo Smižian naopak ruksaky za 150 až 200 korún. Získané peniaze Marek odvádza do pokladnice združenia. Slúžia na ďalší rozvoj dielne, nákup materiálov a vybavenie dielne.
S projektom zriadiť krajčírsku dielňu pre Rómov prišlo Občianske združenie Vzdelanie, naša nádej do budúcnosti. Dielňa úspešne funguje, výrobky sa predávajú. „Chceme udržať pracovné nasadenie rómskych žien. Musíme urobiť všetko preto, aby to bolo trvalo udržateľné a zapájať ich do ďalších aktivít,“ hovorí aktivista ETP Štefan Kačír.
V centre funguje aj tkáčska dielňa. Ponuky sa rozšírili aj o ďalšie produkty. Začalo sa s ručnou výrobou bábik, vyšívaním a ručnými prácami. Ako povedal Štefan Kačír, výrobky by chceli ponúknuť aj do obchodnej siete na celom Slovensku.
Miestne ženy hovoria, že sú v dielni viac ako doma. Aj keď začiatky neboli jednoduché. Len jedna z nich mala skúsenosti so šijacím strojom. Tá učila ostatné. Niekedy to v dielni vyzeralo ako v základnej škole.
Marka tiež práca v dielni baví. Čo bude robiť, až sa mu skončí zmluva, však nevie. „V obci nie sú možnosti nájsť si prácu.“ Uchádza sa aj o miesto rómskeho asistenta v materskej škole v osade. Jeho skutočným snom je však byť kaderníkom. V osade takouto prácou veľa nezarobí. Za strihanie berie toľko, koľko mu dávajú. Najčastejšie 10 – 20 korún. „Teším sa, keď sú ľudia s mojou prácou spokojní“.
Autor: JOZEF MAKO
