FOTO - FRANK OSSENBRINK
V máji prijal skupinu piatich európskych novinárov z nemeckej vydavateľskej skupiny Verlagsgruppe Passau bývalý nemecký kancelár a zjednotiteľ Nemecka Helmut Kohl. V júni sedela skupina tých istých novinárov u jeho nástupcu, kancelára GERHARDA SCHRRÖDERA. Prvý rozhovor trval dve a pol hodiny, druhý presne hodinu. Aj tak zodpovedal kancelár Schröder dvojnásobný počet otázok ako jeho predchodca. Rozdiel medzi bývalým a aktívnym politikom bol zjavný. Kancelár Schröder povedal novinárom len to, čo povedať chcel, a ukázal sa v takom svetle, v akom sa ukázať chcel. Bol uvoľnený, s cigarou v ruke. V tejto póze však nedovolil fotografovať.
Dnes sa začína summit Európskej únie v gréckom Solúne. Predpovedali ste mu úspech. V čom bude spočívať?
„Rozpracujeme precízny plán pre medzivládnu konferenciu, ktorá sa bude zaoberať návrhom európskej ústavy. Táto téma bude v popredí. Tu považujeme za dôležité dve veci: medzivládna konferencia by sa mala zúžiť na šéfov štátov a vlád a ministrov zahraničných vecí. Nechceli by sme, aby sa armáda úradníkov - pri všetkej úcte k ich práci - pustila do výsledkov Konventu. Po druhé: medzivládna konferencia nesmie trvať dlho. S pozitívnym výsledkom sa musí skončiť pred voľbami do Európskeho parlamentu.“
Spornou naďalej ostáva otázka, či a v akom rozsahu sa bude v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ rozhodovať kvalifikovanou väčšinou.
„Boli sme a budeme za väčšinové rozhodnutia v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Určite však nemôže byť každá otázka rozhodnutá väčšinou hlasov. Preto sa aj pripravujú návrhy, ako nájsť kompromis v existenčných otázkach. Tým by mohlo byť napríklad zavedenie zvlášť kvalifikovanej väčšiny. Nemyslím si však, že v Solúne o tom začneme vecne diskutovať. Vecná debata na túto tému bude úlohou medzivládnej konferencie.“
Podľa výsledkov Konventu bude mať Európska rada svojho prezidenta voleného na dva a pol roka. Európska komisia ho bude mať tiež. Kde bude teda v budúcnosti mocenské centrum únie?
„Je a bude ním Európska komisia. To je vláda Európy, aj keď sa tak nevolá. Paralelne k tomu bude posilnený Európsky parlament, ktorý bude voliť predsedu Európskej komisie. To posilní obe inštitúcie.“
Boha do Európskej únie neprijali, napísali jedny české noviny o debate v Konvente. Potrebuje budúca európska ústava odvolanie sa na kresťanstvo a na Boha?
„Ja by som s tým bol súhlasil. Na druhej strane chápem postoj krajín, kde existuje oveľa striktnejšie oddelenie štátu od cirkvi, ako je to v Nemecku. Keď sa v mojom rodnom Dolnom Sasku po znovuzjednotení krajiny pracovalo na dolnosaskej ústave, ako premiér som frakcii sociálnych demokratov poradil, aby v ústave bola zmienka o Bohu. Argumentoval som, že pre veriacich kresťanov by to mohol byť problém, ak by v ústave Boh nebol. Pre tých, ktorí nie sú kresťania a neveria v Boha, nemôže zmienka o Bohu predstavovať nijaký existenčný problém. Odvolanie sa na Boha sme potom schválili dvojtretinovou väčšinou. V Európe budeme mať formuláciu, ktorá obsahuje zmienku o náboženskom dedičstve. Aj keď to niektorým nestačí, aj tak je neodškriepiteľný význam náboženstva v Európe zakotvený.“
Viac ako 70 percent Nemcov by si želalo Joschku Fischera za ministra zahraničných vecí Európskej únie. Mohli by ste ho ako oporu červeno-zelenej koalície (SPD a Zelení) oželieť?
„Či sa to želanie splní, neviem. Pýtali sa ma už, či je dostatočne kvalifikovaný. V každom prípade je. Je jedným z najvýraznejších ministrov zahraničných vecí v Európe. A ja sa z toho teším, pretože je to môj minister zahraničných vecí. Ostatné ukáže čas.“
Keby v čase konfliktu v Iraku mala Európska únia svojho ministra zahraničných vecí, bola by únia postupovala inak? Bola by menej rozhádaná?
„To je zmysel vytvorenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aby sme v existenčných situáciách, keď ide o vojnu a mier, hovorili pokiaľ možno jedným hlasom. Či sa to podarí hneď, o tom pochybujem. Musíme pochopiť jedno: vznik európskej identity v rôznych politických oblastiach bol vždy dlhý proces. Ako by to mohlo byť iné v oblasti, ktorá patrí ku klasickým doménam národnej politiky, teda v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Predstava, že vymenujeme spoločného ministra zahraničných vecí a konflikty sa vyriešia, nemá s realitou nič spoločné.“
Ani nie 10 percent občanov EÚ vie, o čom diskutoval Konvent a čo raz bude v ústave. Prečo?
„To sa dá vysvetliť jednoducho. Veci sú také komplikované, že niekto, kto sa stále nezaoberá politikou, nemôže byť o detailoch návrhu ústavy informovaný. Mimochodom, ani všetci politici nevedia, ako funguje väčšinové rozhodovanie a ako sa navrhujú kandidáti na voľbu tej alebo inej funkcie. Musím však položiť protiotázku: Čo ste urobili vy ako médiá, aby ste v novinách vysvetľovali prácu a diskusiu konventu? Ja nemôžem každému povedať: Vieš už ako vyzerá ten alebo onen článok Konventu?“
Dohoda o reforme poľnohospodárstva stroskotala na odmietavom postoji Francúzska, ktoré má očividne vašu podporu. Aké ciele tým sleduje Francúzsko a Nemecko?
„Chceme takú európsku politiku, ktorá citlivo zohľadní špecifické záujmy Francúzska v poľnohospodárskej oblasti. Každý bude musieť ustúpiť. Francúzsko je na to pripravené a ja si myslím, že Európska komisia bude musieť ustúpiť tiež.“
Komisár Fischler potrebuje ušetriť peniaze na financovanie rozšírenia EÚ na východ v poľnohospodárskej oblasti. Odkiaľ ich má vziať?
„To sa dohodlo v Kodani, aké finančné prostriedky budú vyčlenené na poľnohospodárstvo do roku 2013. Na tom sa jednomyseľne dohodli doterajší, ako aj noví členovia únie. A toho sa budeme držať. Takže žiadna nová situácia nevznikla.“
Nemecko-francúzsky motor teda opäť funguje naplno. Mále štáty sa preto obávajú, aby ich neprevalcoval.
„Už som zažil aj opačnú situáciu. Keď sme sa na ťažkom summite v Nice nevedeli pohnúť dopredu, niektorí kolegovia sa ma pýtali: Prečo ste sa vy (Francúzsko a Nemecko) nedohodli? Všetci by sme to potom mali ľahšie. Takže, keď sa dohodneme, tak sú obavy, a keď sa nedohodneme, tak sú výčitky, prečo sme sa nedohodli. A tak to bude vždy. Strach malých krajín z našej dominancie je neoprávnený. My presne vieme, že to nesmieme, a ani to nechceme robiť. Aj do budúcnosti platí princíp rovnosti medzi členmi EÚ.“
Weimarský trojuholník je výrazom zvláštnych vzťahov medzi Poľskom, Nemeckom a Francúzskom. Aký význam má po vojne v Iraku, v ktorej stála Varšava na strane Ameriky a Berlín a Paríž boli proti?
„My sme neboli protihráčmi! Mali sme odlišný názor na otázku, či odzbrojenie Iraku je možné aj bez vojny. To bola podstata. A my sme si mysleli, že je to možné. Myslím si, že je to naše suverénne právo. Rovnako ako je suverénnym právom Poľska sa rozhodnúť inak. To všetko neovplyvní spoluprácu vo Weimarskom trojuholníku. Aj v budúcnosti budú rozhodnutia krajín, s ktorými iné krajiny nebudú súhlasiť. To sa musí medzi priateľmi akceptovať.“
Poškodil odlišný postoj Slovenska k Iraku slovensko-nemecké vzťahy?
„Vôbec nie! Poviem to ešte raz: je to suverénne rozhodnutie krajiny. Vzťah s inou krajinou - v tomto prípade so Slovenskom, nemôže mať nič spoločné s trestom za politické rozhodnutie, ktoré je suverénnym právom každej krajiny. To by som nikdy neakceptoval.“
Čo očakávate od Slovenska ako členskej krajiny Európskej únie?
„Myslím si, že obom krajinám to prinesie úžitok. Slovensko môže urobiť veľký skok vo svojom rozvoji. Nemecko je, ak sa nemýlim, váš najdôležitejší obchodný partner a najväčší investor. To prospeje obom, hoci možno nie hneď, ale perspektívne určite - tak ekonomicky ako aj politicky.“
Vo vzťahu k Českej republike sa stále tematizujú Benešove dekréty tak, ako to pred referendom v Česku urobil bavorský ministerský predseda Stoiber. Mnohí Česi sa pýtajú, prečo s tým Poliaci nemajú problémy, keď z Poľska po druhej svetovej vojne tiež vyhnali milióny Nemcov.
„Viete, že sa nestotožňujem s názorom bavorského premiéra. K tej časti vašej otázky o Poľsku mám len predbežnú odpoveď, pretože je to veľmi vážna a zásadná otázka. Vyhnanie Nemcov z Poľska bolo priamym dôsledkom vojny bez toho, že by k tomu existovali akékoľvek právne akty. Ale Benešove dekréty tvoria právny základ nielen pre vyhnanie, ale aj pre tému právnych nárokov. Myslím si, že toto vedie k odlišnému postoju. Chcem v tom urobiť jasno: je dôležité uznať, že vyhnanie ako také je vždy neprávo. Ale príčiny k tomu vzišli z Nemecka, a nie z iných krajín. To vieme.“
Urýchli vstup Česka do EÚ nemecko-české zmierenie?
„Myslím si, že k zmiereniu už došlo. Máme kultúrne toľko spoločného, že nevidím žiadne principiálne ťažkosti. Založil som v Prahe prvú po nemecky hovoriacu univerzitu. Smutné na nedávnej histórii je, že nemecký fašizmus zanechal svoje stopy. Myslím si, že český vstup do únie odsunie túto otázku do úzadia. Teda na vašu otázku odpovedám jednoduchým - áno.“
Pri všetkej radosti zo súhlasu kandidátskych krajín so vstupom do únie, neznižuje relatívne nízka účasť na referendách hodnotu takého závažného rozhodnutia? Štyridsať percent Poliakov je unavených z Európy ešte skôr, než sa stali jej členmi, a na Slovensku prišlo k urnám len 52 percent občanov.
„Politické procesy nie sú vždy také napínavé, ako by sme si to želali. To mimochodom neplatí iba o referendách, ale aj o voľbách. Už dlhší čas sa volebná účasť kontinuálne znižuje. A jednou z príčin sú určite aj chyby politikov. Ale keď v Poľsku prišlo napriek ťažkej debate k urnám takmer 60 percent a z toho 80 percent povedalo áno, tak to je dobrý výsledok. Keby to tak dopadlo vo všetkých krajinách, ktoré chcú vstúpiť, bolo by to veľmi dobré.“
Nie je príčinou nízkej účasti aj skutočnosť, že do Európskej únie vstupujú 14 rokov po páde komunizmu?
„To si nemyslím. Je možné, že teraz príde istá fáza vytriezvenia, lebo to, čo môže Európa poskytnúť na rozvoj kandidátskych krajín, sa často preceňuje. Keď nebudú očakávania, možno aj zámerne vyvolávané, zodpovedať realite, začnú sa skutočné problémy. Čaká nás fáza, keď sa Španielsko a Portugalsko, ktoré doteraz silne profitovali z európskej solidarity, budú musieť zmieriť s tým, že sa musia deliť s juho- a východoeurópskymi krajinami. Spoločný koláč sa nemôže donekonečna zväčšovať. To bude napínavá diskusia. Nemecko bude stáť na strane tých, ktorí požadujú svoju časť, pretože ju požadujú oprávnene.“
Konrad Adenauer sa zaslúžil o zmierenie s Francúzskom a o smerovanie Nemecka na Západ, Willymu Brandtovi sa podarilo zmierniť napätie s Východom, meno Helmuta Kohla sa bude spájať s eurom a nemeckým zjednotením. Aký je váš politický cieľ, vaša vízia?
„To prenechám novinárom a historikom. Tí to zhodnotia najobjektívnejšie.“
