Lídri budúcej - už rozšírenej - Európy sa zišli v Aténach pod Akropolou. FOTO - REUTERS

Za posledný polrok prežila únia jednu z najhorších kríz a urobila výrazný krok do budúcnostiPosledný polrok Európu charakterizovali tri veľké témy - formálne dokončovanie jej rozširovania, vnútorná reforma a Irak. To všetko pod taktovkou Grécka, ktoré na konci tohto mesiaca skončí svoje predsedníctvo v únii. Bilancovať ho bude tento týždeň na summite v Solúne.

Ani jedna zo spomínaných tém neprešla bezbolestne a bez toho, aby sa neobjavili otázky o schopnosti čeliť vnútorným aj vonkajším výzvam. Únia nakoniec obstála, hoci nie vždy so cťou.

Únia formálne skončila rozširovanie

Rozširovanie únie sa zo strany Bruselu formálne skončilo nablýskanou ceremóniou pod aténskou Akropolou. Len niekoľko dní pred historickým 16. aprílom však Európsky parlament bojoval s komisiou o svoje právomoci a zvýšenie rozpočtu na rozširovanie.

Mnohí vtedy hovorili, že handrkovanie medzi parlamentom a komisiou bolo nechutné a do istej miery ovplyvnilo aj hlasovanie europoslancov o rozšírení. Všetci totiž nehlasovali za. Dôvodom však boli aj ich národné či politické záujmy, ako aj postoj vstupujúcich členov k irackej kríze.

Únia potom s nervozitou sledovala referendá o pristúpení v budúcich členských krajinách. Hoci hlavná zodpovednosť za ich úspech ležala na elitách vo vstupujúcich krajinách, Brusel si uvedomoval, že jeho niekedy macošský prístup a mentorovanie môžu niektorých občanov odradiť.

Únia má za sebou už sedem úspešných referend a na jeseň budú v Bruseli sledovať, ako sa to skončí v Estónsku a Lotyšsku.

Aká bude rozšírená únia

Celý polrok únia diskutovala o tom, aká bude. Oficiálnou arénou na túto diskusiu bol Konvent o budúcnosti Európskej únie. Po ťažkých bojoch dospel ku kompromisnému návrhu prvej ústavy Európskej únie v histórii, s ktorou nie je nikto úplne spokojný. Aj preto sa očakáva, že jej znenie ešte môže prejsť niekoľkými revíziami.

V každom prípade únia zmení s najväčšou pravdepodobnosťou svoju štruktúru, spôsob hlasovania, bude mať predsedu Európskej rady, ministra zahraničných vecí, zmeny nastanú aj v komisii. Rokovanie Konventu rozdelilo Európu na malé a veľké štáty, na federalistov a zástancov voľnejšieho zväzku národných štátov.

Z hľadania efektívneho modelu svojho fungovania vyšla únia oslabená spormi medzi jednotlivými skupinami štátov. Má však základ dohody aj priestor a čas, aby z neho urobila kompromis čo najmenej bolestný pre všetkých.

Irak - premárnená šanca

Keď Grécko v januári preberalo predsedníctvo v Európskej únii, stanovilo si za jednu z priorít budovanie spoločnej európskej zahraničnej a obrannej politiky. Grécky premiér Kostas Simitis vtedy povedal, že Irak bude pre Európu výzvou. Netušil, že ju rozdelí a poznamená euroatlantické vzťahy.

Hoci únia kvôli Iraku zvolala v polovici februára mimoriadny summit, k ničomu mimoriadnemu sa nedopracovala. Teda okrem rozporov medzi takzvanou starou a novou Európou, ktoré vyvrcholili vyhrážkami francúzskeho prezidenta Chiraca kandidátom.

Výstupy únie o Iraku boli takmer vždy bezobsažné, aby nedráždili ani odporcov, ani zástancov spojeneckej akcie v Iraku. V čase, keď Američania bombardovali Bagdad, únia dokonca vo svojich vyhláseniach ani nepoužívala slovo vojna. Aký-taký postoj našla až po skončení vojny.

O dva týždne preberie predsedníctvo únie Taliansko. Nečakajú ho pravdepodobne krízy podobné irackej, bude však musieť prekonať medzivládnu konferenciu, ktorá má dať definitívnu podobu ústave EÚ.

Škandály

ODPOČÚVANIE

V marci francúzsky denník Le Figaro informoval, že v kanceláriách niektorých národných zastúpení v Bruseli našli odpočúvacie zariadenia. V čase krízy medzi Európou a Amerikou to bolo veľmi nepríjemné odhalenie, hlavne po tom, keď denník obvinil z inštalácie odpočúvacích zariadení Washington. Únia informáciu potvrdila, vyhlásila však, že nikoho nepodozrieva.

EUROSTAT

V máji začali francúzski vyšetrovatelia vyšetrovať dvoch najvyšších šéfov Európskeho štatistického úradu pre rozsiahle rozkrádanie európskych peňazí. Denník Financial Times napísal, že do prípadu sú zapletení aj traja komisári a predseda komisie Romano Prodi, ktorí vraj o rozkrádaní vedeli a nič proti tomu neurobili.

FILM

Počas dánskeho predsedníctva, teda v minulom polroku, nakrútil dánsky režisér Christoffer Guldbrandsen dokument o zákulisí Európskej únie „Fogh za fasádou“ (Fogh- dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen). Dostal sa aj na uzatvorené rokovania neprístupné novinárom a vytvoril tak síce nie veľmi lichotivý, zato však autentický obraz veľkej politiky. Objavili sa v ňom pikantné výroky. Dánsky premiér napríklad povedal, že summit v Kodani sa skončí načas, pretože nemecký kancelár Schröder chce ísť do Londýna a nie „počítať kravy“. (mik)