Francúzom sa, pochopiteľne, nechce ísť do dôchodku až v 70 a viac rokoch… Snímka je z nedávnych protestov proti penzijnej reforme. FOTO - ČTK/AP
Keď americký minister obrany Donald Rumsfeld svojho času hovoril o „starej Európe“, mal pravdu, ale nie tak, ako to myslel. Európa je skutočne stará a naďalej starne. Na celom kontinente sú deti stále vzácnejšie. Miera pôrodnosti (počet detí na jednu ženu v celej populácii) klesla v Nemecku a Taliansku na 1,2. V Španielsku je číslo ešte nižšie - dosahuje tu európskeho dno. Bezdetná spoločnosť je však odsúdená na zánik.
Oproti tomu miera pôrodnosti v USA je 2,4 a v Británii 2,1. Tieto rozdiely sú pozoruhodné, zvlášť ak uvážime, že americké i britské programy materských dovoleniek ovplývajú štedrosťou omnoho menej než v kontinentálnej Európe.
Migrácia je tiež významným vysvetlením týchto rozdielov. Vyššia miera pôrodnosti v USA, Británii i Francúzsku odráža veľký počet prisťahovaleckých rodín. Miera pôrodnosti je medzi imigrantmi obvykle vyššia. Rastúci počet prisťahovalcov však nemusí mieru pôrodnosti zvyšovať. Napríklad v Nemecku žije početná populácia gastarbeiterov, ale väčšina necháva deti v rodnej krajine.
Starnúca populácia je jedným z dôvodov zlej ekonomickej výkonnosti Európy. Starší ľudia nepracujú a stále menšia časť populácie (miznúci mladí) ich zabezpečuje z daní. To potom vedie k tomu, že vyššie dane potrebné na zabezpečenie starších občanov berú mladším chuť pracovať a vzniká bludný kruh: stále sa zvyšuje zdanenie miznúcej pracovnej sily, znižuje sa miera rastu a je čoraz menej zdrojov na život tých, ktorí odchádzajú do dôchodku v šesťdesiatke a žijú ešte po deväťdesiatke.
Situáciu čiastočne vyvažuje fakt, že ak sa rodí menej detí, do pracovného pomeru vstupuje viac žien. Potom však tieto ženy tiež odchádzajú do dôchodku (často v nižšom veku ako muži). Porovnajme to so situáciou v USA, kde sa i napriek vyššej miere pôrodnosti podiel žien na trhu práce zvyšuje. Percento pracujúcich žien je v USA vyššie než v Európskej únii (70 percent oproti 60 percentám).
Miera sporivosti medzi staršími občanmi Európy naznačuje, že sa obávajú klesajúceho počtu pracujúcich, ktorých možno zdaniť. Každá učebnica ekonómie vám povie, že mladí šetria iba do penzie a starí utrácajú, čo našetrili. V Nemecku z týchto podkladov vyplýva mätúci fakt: starší ľudia šetria až do vysokého veku. Utrácajú mladí.
Prečo by starší ľudia mali šetriť? Najprijateľnejším vysvetlením je, že si dnes mnohí uvedomujú, že budú žiť dlhšie, než sa domnievali a že by už štát ďalej nemusel plniť svoje sľuby. Platobná neschopnosť je pri dôchodkoch nepravdepodobná, hoci nie nemožná. Pravdepodobnejšia však je pri poskytovaní zdravotníckych služieb, ktoré sú pre starších občanov vôbec najdôležitejšími službami.
Prečo teda majú Európania stále menej detí? Veď množstvo voľného času, ktorého majú čoraz viac aj tí, čo pracujú, ponúka dostatok možností vychovávať deti. Jedno z početných vysvetlení ukazuje, že sa matkám s deťmi nedostáva podpory, napríklad verejnej starostlivosti o deti. Prečo je však potom pôrodnosť v Amerike vyššia než v mnohých krajinách Európy, kde je štátna podpora žien s dieťaťom omnoho rozsiahlejšia?
Pre mladý pár je omnoho ľahšie si v USA požičať peniaze a kúpiť dom. Trh s prenájmami je v USA tiež pružnejší než v Európe. Takže sa zdá, že vzniká ďalší začarovaný kruh: vysoké dane odrádzajú od práce, a pretože vzniká menej pracovných príležitostí, pôrodnosť klesá. Ak je však menej detí, musia byť vyššie dane, aby sme zabezpečili pribúdajúce zástupy penzistov.
Spisovateľ Günter Grass nazval jeden zo svojich románov Narodení z hlavy alebo Nemci vymierajú. Nemohol vedieť, aká pravdivá bude jeho predstava iba po troch desiatkach rokov.
© Project Syndicate
Autor: ALBERT ALESINA, FRANCESCO GIAVAZZI(A. A. je profesorom ekonómie na Harvardskej univerzite, F. G. je profesorom ekonómie na un
