* „Moja rodina bola dobre zabezpečená. Úlohou otca bolo postarať sa o rodinu finančne, za čo vyžadoval poriadok v dome, vždy upravenú manželku a teplú večeru na stole. Prichádzal domov neskoro, jeho vzťah k deťom bol obmedzený na bozk na dobrú noc. Dni voľna trávili nákupmi hračiek a šiat. Matka nepracovala, trávila dni v kúpeľni úpravou vlasov a tváre a nechtov.“
* „Slovenské matky nemajú autá, bez ktorých Angličanky nevedia existovať. Vareniu sa niekedy za deň venujeme toľko ako Angličanky za týždeň, o žehlení nehovoriac. Koberce sa netepujú, okná neumývajú. Na tieto veci si objednávajú služby, prípadne platia upratovačky. Záhrady so zeleninou neexistujú. Kuchyne sú automaticky vybavené práčkami a sušičkami, umývačkami riadu, chladničkami, mrazničkami, mikrovlnkami, varičmi vody, elektrickými sporákmi, toustermi. Obývačky televíziami, počítačmi a hifi vežami. Počas môjho pobytu v Anglicku som sa nestretla so ženou, ktorá by sa venovala ručným prácam.“
* „Predstavte si 18-ročné dievčatko z maličkej dedinky, ako príde do veľkého Londýna a nevie ani slovo po anglicky. Každý večer som si líhala so slzami v očiach, že to nikdy nezvládnem. Rodina bola veľmi trpezlivá, veľmi mi pomáhala s jazykom, so všetkým. Teraz viem, že sa už nikdy nebudem báť ísť do sveta, lebo sa v ňom vyznám.“
* „Tu som prvýkrát zažila, ako muž vykonával väčšinu domácich prác - varil, umýval riad, vysával, kŕmil dieťa, obliekal ho a vymieňal plienky, proste všetko, matka deti iba kúpala. Bola to zrejme vzájomná dohoda, lebo otcovi to nijako neprekážalo.“
* „Kladné stránky sú - Angličania berú veci pokojne, vládne tu oveľa väčšia zdvorilosť v bankách, obchodoch aj v tom najmenšom obchodíku sa k vám správajú s úctou, lebo ste ich zákazníkom. Veľa obchodných domov je otvorených do noci alebo nonstop, takže rodina si môže urobiť večer rodinný nákup. Ďalšou výhodou je veľká ponuka polotovarov.“
* „Čo sa mi nepáči, je výchova detí, majú všetko, čo chcú, a nevedia si to vážiť. Sú neúctivé k rodičom, doslova im nadávajú. Školstvo nie je na vysokej úrovni, deti chodia do školy už od štyroch rokov, ale ešte ako desaťročné majú učivo ako naši prváčikovia.“
* „Jeden týždeň mi nezaplatili a keď som si peniaze vypýtala, domáci sa tváril prekvapene. Pri večeri spomenul, že niekto pokazil kľučku na dverách a oprava bude stáť 40 libier, čo je moje vreckové. Bola som ich prvá au pair, ktorá odišla, ale nie posledná. Ak vzniknú problémy, vymeňte rodinu.“
* „Voľný čas sme mali väčšinou cez víkendy, chodili sme do centra Londýna, po čase sme preferovali vidiek. Je to krásna krajina, neopísateľná príroda. Najkrajší dojem na mňa urobilo Škótsko. Veľakrát sme navštívili aj českú ‚hospodu‘, pripomínalo nám to domov. Piatky sme trávili v miestnom pube, kde hrala kapela. S jej členmi sme sa spriatelili, vedeli oceniť, že sa dobre zabávame. Vytvorili sme tam česko-slovenskú komunitu. Kapela vydala CD, na ktorom nám zaďakovala, to sa asi nestalo žiadnym au pairkam.“
* „Asi najhoršie spomienky sú na to, keď sa niečo stalo tomu malému chlapcovi, bol to neuveriteľne živý človiečik. Skotúľal sa mi zo schodov, pamätám si ten úľak a potom šťastie, že sa mu nič nestalo, alebo spadol zo stoličky tak nešťastne, že si rozťal pery a napuchla mu pusa. Je to nepríjemné byť v cudzom dome s cudzími ľuďmi a mať zodpovednosť za ich deti.“ (haj)
