„Švédi vám pracovné povolenie poskytnú len na rok, Nóri ho sú ochotní predĺžiť ešte o jeden. Na UDI, teda nórskom zahraničnom direktoriáte, ktorý má na starosti všetkých cudzincov, prisťahovalcov a utečencov, otravovala okrem mňa aj moja rodina. Snažila sa mi pomôcť - keby mi víza nepredĺžili, bola by ochotná zamestnať ma aj na čierno. To som si veľmi vážila, v Nórsku sú totiž zákony veľmi prísne. Au pair nemôže mať nijakú vedľajšiu robotu. Jediným riešením, hoci rizikovým, je práca na čierno. Ak to niekto udá, okamžite musíte z krajiny odísť.
Keď už ste v cudzej krajine, máte chuť cestovať. Nórsko je nádherné, oplatí sa vidieť Island a rada sa stále vraciam aj do Švédska. Tých 3000 nórskych korún, ktoré dostávam, mi veľmi nestačí. Našťastie, nemusím si platiť nijaký jazykový kurz,“ hovorí Katarína. Aj v tom vidí výhodu škandinávskych krajín - napríklad v porovnaní s Francúzskom. „Vo Francúzsku som dostala na mesiac 1700 frankov a za povinný kurz som musela zaplatiť 1000. Vo Švédsku je kurz zadarmo a v Nórsku nie je povinný.“ Vo Švédsku upozornili Katarínu na Spoločnosť Slovákov a hneď po príchode do Osla jej prišiel telefónny zoznam všetkých au pair, ktoré v Nórsku sú. Hoci Švédi jej pripadali príjemnejší, obľúbila si aj Nórov. Preto by s nimi chcela ešte nejaký čas pobudnúť. Keďže dnes má 30, dlhšie ako au pair zostať nemôže. „Jedinou šancou je vybaviť si štúdium.
