Najväčšiu podporu má štrajk na východnom a strednom Slovensku. O účasti v Bratislave mali odborári pochybnosti. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - SOŇA REBROVÁ
„Veľmi sa teším,“ hovorí 12-ročný Julo z Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave. Je spokojný aj pre to, že školský rok sa už končí a práve včera im učitelia uzatvorili známky. „Nemusím sa teda ani učiť, ani ísť do školy.“ Prečo učitelia štrajkujú, nevie, hoci by ho to celkom zaujímalo.
Jeho mama až taká nadšená nie je. „Mám ešte trojročnú dcérku a keďže zavrú aj škôlku a ja musím ísť do práce, deti zase poputujú k mojej mame. Tá už však má svoje roky a z ich častého opatrovania nie je veľmi nadšená. Na druhej strane však učiteľov chápem.“
Jana Horváthová z Nitry má na učiteľov ťažké srdce: „Už sme doma špekulovali, kde dáme dcéru, a prišli sme len na jedno: bude to veľký problém! Ak ostanem doma, kto mi to zaplatí? Prečo sa u nás musí všetko riešiť štrajkmi?!“
„O chvíľu budú štrajkovať dopraváci a nebudú chodiť autobusy. Zasa ostanem doma. A keď sa to do mesiaca zopakuje trikrát, rovno môžem dať výpoveď. Zasa na to doplatia tí dole.“
Denisa Ch. zo Sniny má štvorročného syna, ktorý chodí do škôlky. Aj tú zavrú. „Vymyslela som to zatiaľ tak, že s ním pôjdem k lekárke a vypýtam si na ten deň očeerku. A potom sa uvidí.“
Ján zo Stupavy sa od štrajku dozvedel od nás. „V piatok budú zatvorené školy? Tak to je fakt úžasné. Štrajkujúci narobia problémy druhým a nič tým nevyriešia.“ Jeho syn má len osem rokov a význam štrajku nechápe. Chápe však to, že bude doma. „Teším sa, že sa budem môcť doma hrať.“
(sr)
