Vlastimil Kratochvíl. ŠTARTFOTO - JAKUB SÚKUP
Slovenský vodnopólový rozhodca Vlastimil Kratochvíl, spolu s Talianom Petronillim arbiter „vojnového“ finále 26. európskeho šampionátu v Kranji Srbsko a Čierna Hora verzus Chorvátsko (9:8 po predĺžení), zistil po príchode do Bratislavy, že má zlomenú ruku. Ocitol sa v bazéne, po čom túži každý škodoradostný divák. To zariadila náhoda.
Kolorit skutočnosti mu bude pár dní pripomínať aj modrina na ramene od kúska sedačky letiacej do vody z tribún. Chorvátski ultras z Dinama Záhreb napadli Srbov, ktorí sedeli medzi novinármi. Žurnalisti zutekali pod blízky balkón, nie všetkým sa to podarilo. Srbi v Belehrade obliehali chorvátsku ambasádu. V nedeľu večer sa v Slovinsku hral neľútostný balkánsky súboj: prvý vodnopólový od skutočnej vojny v oblasti.
Slovinskí policajti upokojujú jedného z chorvátskych výtržníkov.
FOTO - INTERNET
Môže za to koberec
„Ruku mi zröntgenovali a dali do sadry až doma. Odšoféroval som ešte celú cestu späť, lebo som si nemyslel, že to mám zlomené,“ hovorí bývalý prezident slovenského vodnopólového zväzu V. Kratochvíl.
„Na zlomenine fanúšikovia podiel nemajú. Bola to moja chyba. Počas druhej štvrtiny som sa zachytil o zošúverený koberec a nešťastne spadol do bazéna,“ priznal Kratochvíl. Zápas, v ktorom si Srbi po víťazstve 9:8 v predĺžení zabezpečili tretí titul majstrov Európy, normálne dopískal. Bola to však riadna drina. „Atmosféra bola našponovaná ešte pred prvým hvizdom. Fanúšikovia sa na uliciach bili, už keď som prichádzal na štadión. Počas zápasu sa ešte držali, len občas priletela nejaká fľaša či kúsok sedačky. Práve ten ma trafil do ramena. Horšie bolo po konci, keď sa chorvátski fanúšikovia vrhli na tých srbských. Veľká škoda, lebo zápas bol aj pre mňa zážitok. Oba tímy predvádzali vrcholné vodné pólo.“
V bazéne plávali sedačky
Skúsený slovenský rozhodca je na temperamentné publikum zvyknutý. „V Dubrovníku je vždy napätá atmosféra, ale nikdy neprerástla do takýchto šarvátok. Najhoršie mi zatiaľ bolo v Budapešti, keď domáci Ferencváros prehral doma v Lige majstrov s gréckym Olympiakosom Pireus a museli ma autom odvážať policajti,“ pokračoval Kratochvíl.
Situácia na štadióne v Kranji, kde sa tiesnilo 1500 divákov, prerástla únosnú hranicu tesne po konci súboja. Srbskí fanúšikovia, ktorých organizátori pre nedostatok miesta usadili medzi novinárov, na znak triumfu rozvinuli svoju zástavu, čo rozčúlilo Chorvátov a zasypali ich všetkým, čo mali poruke. Novinári sa pred spŕškou kameňov, fliaš či kúskov stoličiek ukryli na blízky balkón, no niektorí sa zraneniam nevyhli. Bol medzi nimi aj chorvátsky novinár a kameraman, kameň trafil aj srbského hráča Kuljaču. V bazéne po pár minútach plávali vytrhnuté kusy sedačiek. Policajti mali plné ruky práce a slávnostný ceremoniál odovzdávania medailí sa pre istotu ani nekonal.
Museli domov lietadlom
Podľa internetovej stránky šampionátu iniciátorom výtržností bolo tvrdé jadro futbalistov Dinama Záhreb, ktoré prišlo podporiť vodnopólový tím. Zlosť z ich počínania netajil ani chorvátsky denník Vjesnik. „Divokí chorvátski fanúšikovia zmenili športovisko v krvavé bojisko,“ píše otvorene.
Zdesený bol aj chorvátsky reprezentant Dubravko Šimenc, jedna z opôr tímu na ME. „Je mi strašne. Vo vode to bol férový a kvalitný zápas, no to, čo naši fanúšikovia potom vyparatili, nás vrátilo pár rokov dozadu.“
„Je mi ľúto, čo sa stalo, ale to nie sú naši fanúšikovia. To sú chuligáni, ktorí medzi nás nepatria,“ ospravedlňoval sa po zápase chorvátsky tréner Zoran Roje. „Je najvyšší čas urobiť s nimi poriadok,“ dodal. Srbskí hráči sa po upokojení napokon vydali do vlasti vládnym lietadlom, nechceli riskovať pôvodne stanovený návrat autobusom.
Srbskí fanúšikovia pred televíznymi obrazovkami zúrili. Z pomsty zaútočili na chorvátsku ambasádu v Belehrade. Asi tisíc priaznivcov hádzali do okien kamene a snažili sa z budovy sňať chorvátsku vlajku.
„Policajti im však napokon bez ďalších násilností odrezali prístup k budove,“ píše agentúra Reuters.
RASTISLAV HRÍBIK
