Ľudia v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti sú paradoxne najmenej chorí. Hoci sa pre relatívne nízku ponuku pracovnej sily na trhu nemusia obávať, že sa s nimi zamestnávateľ rozlúči, do práce chodia poctivo. Vyplýva to zo štatistiky PN, ktorú vydala Sociálna poisťovňa.
Naopak, najviac si péenky čerpajú ľudia z menších miest na východe, kde hrozí, že ich z práce zo dňa na deň vyhodia. Zamestnávateľ má totiž na ich miesto troch nezamestnaných uchádzačov. V rebríčku najmenej zdravých okresov jednoznačne dominujú Svidník, Stará Ľubovňa a Stropkov.
Dôvodov tohto paradoxu je niekoľko. V Bratislavskom kraji pracuje veľa mladých ľudí, ktorí tak často chorí nie sú. Aj ich mzdy sú vyššie ako v hladových dolinách na východe Slovenska, takže sa im v prípade choroby neoplatí nechať sa vypísať, pretože by im Sociálna poisťovňa nazaplatila ani zďaleka toľko, čo dostávajú od zamestnávateľa, keď si zoberú dovolenku. Preto sa veľa dobre zarábajúcich Bratislavčanov lieči radšej na „dovolenke“.
Rozdiel medzi „chorými“ a „zdravými“ okresmi je v extrémnych prípadoch až osemnásobný.
Zo štatistiky vyplýva, že ak už ide Bratislavčan na péenku, má na to naozaj vážny dôvod. Odzrkadľuje sa to na priemernej dĺžke trvania PN. Zatiaľ čo v okresoch ako Snina, Bytča a Bardejov sú chorí ľudia na péenke okolo 24 dní, v bratislavských okresoch je to takmer 50 dní.
Podľa výkazov Sociálnej poisťovne je najnezdravším okresom Stropkov. Nielenže drží rekord v percentuálnom vyjadrení PN, ale kraľuje aj v štatistike priemernej dĺžky jej trvania - až 54 dní.
Percento PN v okresoch1. Bratislava I 1,783 %
2. Bratislava III 2,067 %
3. Bratislava II 2,430 %
…
77. Svidník 10,213 %
78. Stará Ľubovňa 10,596 %
79. Stropkov 14,055 %
